Odborníci radia: Finančnú krízu treba riešiť okamžite. Veľa ľudí tu zlyháva

Ako správne sporiť, ako si vytvoriť vhodný rozpočet či ako správne reagovať, keď sa dostaneme do problémov? Nedostatok peňazí potom spôsobuje stres, úzkosti, v horších prípadoch aj depresiu či myšlienky na samovraždu. Nikdy však nie je neskoro hľadať cestu von. Len sa netreba báť požiadať o pomoc. Bližšie sme sa o tejto téme rozprávali s psychológom z krízovej linky pomoci IPčko Marekom Madrom a Petrom Orvošom zo Slovenskej sporiteľne.

V článku sa dočítate:

  • Kedy kvôli peniazom zažívame najväčší stres?
  • Môže byť finančný deficit tiež motiváciou?
  • Ako sú na tom Slováci vo vzťahu k financiám?
  • Čo najčastejšie spôsobuje, že nevieme efektívne narábať s peniazmi?
  • Na koho sa obrátiť, keď sa dostaneme do problémov?
  • Ako sa z peňazí tešiť?

Nedostatok peňazí nás stresuje

Súčasná koronakríza čoraz viac odhaľuje, akí sme v oblasti financií zraniteľní. Aj keď by peniaze nemali byť cieľom, sú prostriedkom, ako si zabezpečiť bezstarostný život. Štúdia ukazuje, že optimálne množstvo financií je niekde nad hranicou priemerného platu. Potom už na životnú spokojnosť zásadný vplyv nemajú.

Nižší príjem ako spomínaná hranica môže byť motiváciou, no len krátkodobou. A to pokiaľ peňažný deficit nezasahuje do nášho každodenného života. Vtedy už nedostatok financií často spôsobuje úzkosť či depresiu. „Ľudia majú v súvislosti s peniazmi najväčší strach v čase životných zmien, akými sú strata práce, zníženie platu či pôžičky. Často prežívajú strach a paniku. V dôsledku toho môžu neskôr získať duševné ochorenia. Niektorí začnú zvažovať aj samovraždu,“ hovorí Marek Madro.

Psychológ tiež prezrádza, že krízová linka pomoci počas jedného týždňa dostáva až 1 200 telefonátov spojených so strachom z finančnej neistoty. Plánovať je preto treba okamžite.

Slovensko vo finančnej gramotnosti zaostáva

Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je Slovensko v rámci finančnej gramotnosti značne pozadu. „Ľudia začínajú plánovať príliš neskoro. Napríklad dôchodok riešia až v strednom veku. Mladí nevedia narábať s peniazmi a nerobia správne rozhodnutia, na čo svoj rozpočet minúť,“ hovorí Marek Madro. Má to dva hlavné dôvody. Prvým je nastavenie našich hodnôt. Druhým problémom je fakt, že nás len zriedka finančnej gramotnosti niekto učí. „Ak začnete riešiť finančné vzdelávanie, keď máte dvadsať rokov, už dvadsať rokov meškáte,“ vraví Peter Orvoš. „Keď sa hospodáriť nenaučíme v detstve, v dospelosti je neskoro,“ dopĺňa.

To sa však dá zmeniť. Peter Orvoš ako pozitívny príklad spomína rumunský projekt Money School, ktorý ľudí učí finančnej zodpovednosti. Rozpráva tiež o rozbiehajúcom sa programe FinQ z Nadácie Slovenskej sporiteľne. „Projekt má za úlohu finančnú gramotnosť implementovať do školskej výuky. Nie ako samostatný predmet, ale ako súčasť tých existujúcich. Napríklad v rámci histórie sa žiaci môžu učiť, čo znamená, keď sa štát zadlží, keď zbankrotuje a prečo je to zlé,“ uvádza. 

Požiadať o pomoc nie je hanbou

Veľmi dôležité je rozoznávať rozdiel medzi tým, čo ľudia potrebujú a tým, čo chcú. Na spravovanie rozpočtu sa osvedčil model 50, 30 a 20. Znamená to, že 50 % našich mesačných príjmov by malo ísť na základné životné potreby, napríklad na jedlo či účty. Ďalších 30 % si môžeme vyčleniť na to, po čom túžime a 20 % by sme si mali odložiť či investovať.

Obaja respondenti zdôrazňujú, že ak sa už do finančných problémov dostaneme, nie je hanbou požiadať o pomoc. Dá sa obrátiť na finančného poradcu, no aj priamo na banku. „Ľudia môžu kontaktovať tiež našu krízovú linku. Keď sa totiž človek ocitne v takýchto ťažkostiach, potrebuje cítiť bezpečie, diskrétnosť. Často až potom je ochotný hľadať cestu von,“ dopĺňa Marek Madro. Peter Orvoš však upozorňuje, že situáciu by sme mali riešiť čo najskôr. Práve tu veľa ľudí zlyháva. 

Ako sa z peňazí nezblázniť?

Pre nás ľudí je prirodzené, že chceme mať vždy o trochu viac. „Na peniaze sa priveľmi upíname. Je to prirodzené, no nie zdravé. Mali by sme mať radosť zo života aj s tým, čo máme. Potom sú peniaze iba nástrojom na dosahovanie cieľov,“ hovorí Peter Orvoš.

Psychológ Marek Madro dopĺňa, že najmä v čase krízy sa však namiesto veľkých plánov, napríklad kam pôjdeme na luxusnú dovolenku, treba sústrediť na to, čo máme teraz: „Urobte si radšej malú radosť každý deň. Nemusí ísť o vec ekonomického charakteru. Tiež každý deň vnímajte ako príležitosť. V tejto dobe je kľúčové pozerať na to, čo máme a nie na to, čo by sme mohli mať,“ vysvetľuje psychológ.

Peniaze by totiž nemali ovládať nás. My sa potrebujeme naučiť, ako ovládať peniaze.

#mamnato PODCAST

Chcete vedieť viac? Vypočujte si #mamnatopodcast o finančnej gramotnosti, vzťahu k peniazom a riešeniach ťažkých životných situácií.

Dozviete sa

  • ako reagujeme na stres spôsobený zlou finančnou situáciou,
  • či sú peniaze viac motivátor, alebo stresor a kde je hranica,
  • prečo je dôležité uvedomiť si, čo skutočne potrebujeme a čo len chceme,
  • kedy je dôležité začať finančne plánovať, aby sme ustáli krízové obdobie,
  • ako súvisí zdravý finančný rozpočet s našimi hodnotami a prioritami.

Počúvajte TU.

Pokračujte v čítaní