Žena na Slovensku zarobí mesačne o 230 eur menej ako muž

29. februára 1920 bola prijatá Ústava prvej Československej republiky, ktorá deklarovala, že všetci sú si rovní vo svojich právach a majú právo voliť a byť volení. Československo sa tak veľmi skoro zaradilo medzi progresívne mysliace krajiny a volebné právo ženám priznalo skôr ako mnohé krajiny západnej Európy. Od tohto momentu uplynulo tento rok presne 100 rokov. V spoločnosti však naďalej pretrvávajú rodové nerovnosti. Tie sú viditeľné najmä v platoch.

Fenomén platovej rodovej nerovnosti sa nevyhýba ani Slovensku. Faktom je, že ženy zarábajú menej ako muži. Platový rozdiel medzi mužmi a ženami predstavoval v roku 2019, podľa údajov z Eurostat-u, až 22 %, čo je dokonca nad európskym priemerom. Ten sa pohybuje na 16-tich percentách. Slovensko sa navyše v európskom indexe rovnosti, ktorý okrem peňazí hodnotí aj ďalších päť oblastí (zdravie, prácu, moc, znalosti a čas) umiestnilo na nelichotivom 26. mieste, nechávajúc za sebou iba Maďarsko a Grécko. Ešte alarmujúcejšie však vyznieva fakt, že ako jediná krajina v Európskej únii tieto rozdiely ďalej prehlbujeme namiesto toho, aby sa u nás zlepšovali. Od roku 2005 sme si v rebríčku pohoršili o 7 miest.

Problém platovej rodovej nerovnosti sa však netýka len Slovenska. Napriek spoločnému úsiliu všetkých krajín Európskej únie, sa za posledných 7 rokov rozdiely podarilo znížiť iba o 1 %. Rekordérom v rámci Európskej únie je Estónsko, kde sa rozdiely v platoch pohybujú nad 25 %, na opačnom konci rebríčka zas môžeme nájsť Rumunsko, kde si ženy na výplatnej páske nájdu „iba“ o 3,5 % menej ako muži.

Úplne iná situácia je však na ďalekom východe. Neslávnym rekordom vo výške rozdielu v platoch medzi mužmi a ženami sa môžu pýšiť krajiny ako Južná Kórea a Japonsko. Priemerná Kórejka zarobí mesačne až o 34,1 % menej ako jej mužský kolega, priemerná Japonka zas o 24,5 % menej.

Prečo je to tak? Podľa analýzy spoločnosti KPMG je najdôležitejším faktorom platovej nerovnosti rodová diskriminácia. Tá má na platové rozdiely až 39 % vplyv. 25 % podiel však pripisujú rokom, ktoré ženy trávia mimo výkonu povolania – či už na materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo starostlivosťou o svojich starších alebo znevýhodnených príbuzných – napríklad rodičov. Problémom naďalej ostáva aj fakt, že väčší počet žien často pracuje na nižších pozíciách a taktiež v odvetviach s nižšom priemernou mzdou.

Ženy sú zodpovednejšie a dokážu viac ušetriť

Hoci muži sporia mesačne o 5 % viac ako ženy, práve nežnejšie pohlavie má nasporenú celkovo vyššiu čiastku, a to až o 6 %. Slovenské ženy, majú podľa nášho prieskumu na viac ako 100-tisíc klientoch, v priemere ušetrených na rezervu približne 2 000 eur, pričom každý mesiac si dokážu dať bokom v priemere 190 eur.

Zastúpenie pohlaví v Slovenskej sporiteľni

Muži: 28,4 %

Ženy: 71,6 %

Mali by byť teda ženy pánmi rodinného rozpočtu? Jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Nemôžeme však zabúdať na to, že vo väčšine prípadov sú hlavou rodiny muži, financie sú v ich rukách a často potom v prípade nečakaných finančných výdavkov siahajú aj na „svoje“ rezervy.

Ako bojovať proti platovým rodovým nerovnostiam?

Napriek tomu, že nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien je v Európe nelegálna, rozdiely v platoch stále pretrvávajú. Svetlým príkladom na mape Európy je Island, ktorý ešte v roku 2018 ako prvý zaviedol povinné certifikovanie firiem s viac ako 25 zamestnancami. Každá takáto firma musí prejsť auditom, ktorý zistí, či ženy za rovnakú prácu skutočne dostávajú zaplatené rovnako ako muži. Firmám, ktoré sa tejto povinnosti vyhnú hrozí pokuta.

Pri vyrovnávaní rozdielov v platoch sa však nemôžeme spoliehať iba na legislatívu krajín. Koniec koncov, aj v slovenskej legislatíve máme zakotvenú rovnakú mzdu za prácu rovnakej hodnoty pre ženy a mužov. Iniciatívu v tejto oblasti musia prevziať najmä súkromné firmy.

Tlak na vyrovnávanie platových nerovností zo zahraničia postupne prichádza aj ku nám. V USA a západnej Európe sú už dnes bežné prípady súdnych sporov medzi nespokojnými zamestnankyňami a zamestnávateľmi, čo vrhá nielen zlé svetlo na image firmy, no prináša so sebou aj nemalé finančné záväzky, ktoré musia spoločnosti následne znášať. Na druhej strane, spravodlivé odmeňovanie na pracovisku so sebou prináša aj viacero výhod. Prospieva firemnej kultúre a dokázateľne zvyšuje angažovanosť zamestnancov, čím rastie produktivita celej spoločnosti.

Počet žien na manažérskych pozíciach v Slovenskej sporiteľni

59 %

Jedným z kľúčov k dorovnávaniu rozdielov je flexibilita na pracovisku. Ženy sa často menej ochotne podriaďujú zmenám na poslednú chvíľu, napríklad nadčasom, pretože sú často zodpovedné za väčší počet rodinných povinností ako muži.

Materská dovolenka by tiež nemala byť iba výsadou žien. Práve pauza, ktorú žena strávi na materskej dovolenke je jedným z faktorov, ktorý negatívne vplýva na vývoj jej ďalšej kariéry. Vo vyspelých ekonomikách je bežné, že na materskú dovolenku odchádzajú aj muži.

V neposlednom rade je to transparentnosť v odmeňovaní. Výška platu by nemala byť na pracovisku tabu, pretože len tak je naozaj možné identifikovať platové nerovnosti a postaviť sa proti nespravodlivému odmeňovaniu. Začať sa však dá okamžite. My v Slovenskej sporiteľni už roky rešpektujeme a odmeňujeme zamestnancov len na základe ich výkonu a skúseností. Viac sa dočítate aj na: www.slsp.sk/kariera

Pokračujte v čítaní