5 bratislavských námestí očami architektov: V akom sú stave a čo by sa mohlo zlepšiť

Architekti Adam Gajdoš a Andrej Olah na prechádzke mestom hodnotia historické aj moderné bratislavské námestia. V čom sú unikátne, aké sú ich negatíva a kde je priestor na ich skvalitnenie?

Námestie môžeme vnímať ako predĺženú obývačku mesta, kde ľudia môžu robiť to, čo majú radi. Je miestom stretnutí, oddychu či pohybu, pričom to, v akom je stave, odzrkadľuje kvalitu života obyvateľov.

Ako je na tom s kvalitou námestí hlavné mesto? Vybrali sme sa s členmi združenia Archtung, architektmi Adamom Gajdošom z viedenského ateliéru AllesWirdGut a Andrejom Olahom z architektonického štúdia GRAU, na prechádzku po Bratislave, aby zhodnotili aktuálny stav piatich známych bratislavských námestí a zároveň načrtli, kde vidia príležitosti na ich zlepšenie.

Archtung

Združenie Archtung bolo založené v novembri 2013. Šesť mladých ľudí, ktorí sa spoznali na Fakulte architektúry STU v Bratislave, spojila chuť zlepšiť zaužívané veci a spoločnosť, v ktorej sa pohybujeme. Vízie, ktoré chce združenie realizovať, majú za cieľ zvýšiť úroveň vnímania architektúry a zlepšiť jej komunikáciu s verejnosťou, prepájať architektúru s inými žánrami a inšpirovať. Medzi najznámejšie projekty Archtungu patrí podujatie Noc architektúry, študentské ocenenie Cheddar či pripravovaný dokumentárny cyklus Ikony. V súčasnosti pozostáva združenie z vyše 20 členov a členiek.

Hviezdoslavovo námestie

Hviezdoslavovo námestie patrí medzi najobľúbenejšie verejné priestory v Bratislave. Námestie je predovšetkým pešou zónou s množstvom prevádzok s terasami a objemnou zeleňou, ktorá v lete ponúka príjemný tieň. Unikátnosť námestia podľa architekta Andreja Olaha spočíva práve v jeho polohe a proporcii.

„Ide o atraktívne miesto – jedno z najväčších námestí v Bratislave, na ktorom sa nachádza Slovenské národné divadlo, Reduta či historicky významný hotel Carlton. Skvelá je blízkosť Dunaja a SNG. Je to centrálny bod a vyústenie pešej zóny.“

Andrej Olah, architektonické štúdio GRAU

Podľa Adama Gajdoša je námestie v porovnaní s inými európskymi mestami unikátne aj mierou obľúbenosti medzi domácimi. „V iných európskych mestách zvyknú byť podobné námestia preplnené turistami, v tomto prípade je pomer domácich a zahraničných v letných mesiacov veľmi podobný,“ hodnotí.

„Hviezdoslavovo námestie je unikátne svojou obľúbenosťou medzi Bratislavčanmi.“

Ako ďalšie výhody „Hviezdka” architekti spomínajú napríklad dostatok vodných plôch, lavičiek či kaviarní a najmä staré stromoradie, ktoré ho robí oveľa znesiteľnejším ako Hlavné námestie.

Hviezdoslavovo námestie je akoby srdcom Bratislavy. Je nesmierne príjemným prostredím najmä v lete. Je miestom, ktoré má čo ponúknuť ľuďom všetkých vekových a sociálnych skupín. Od výborných zmrzlinární a cukrární na všedné dni až po luxusnú večeru s kvalitným argentínskym steakom, na ktorú sa nebojíte pozvať návštevu zo zahraničia.

Naopak, obidvaja sa zhodujú, že medzi najvýraznejšie negatíva patrí necitlivý plot pred Americkou ambasádou, vyústenie námestia do neatraktívneho priestoru pod Mostom SNP a nepostačujúca regulácia letných terás, ktoré momentálne svojimi mohutnými zastrešenými konštrukciami vytvárajú bariéry a zaberajú podstatnú časť jeho plochy.

Námestie Nežnej revolúcie

V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie bol ako Námestie Nežnej revolúcie pomenovaný priestor pred Starou tržnicou, ktorý predtým tvoril súčasť Námestia SNP.

Námestie bolo dlho nevyužívané a prázdne, chýbala mu totiž verejná funkcia. Vďaka Aliancii Stará tržnica, ktorá rozbehla v budove tržnice nové aktivity pre verejnosť, dostalo svoju náplň aj námestie,“ vysvetľuje Andrej Olah.

„Fascinuje ma, ako sa z nezaujímavého priestoru v priebehu jedného leta stalo obľúbené miesto stretávania.“

Fascinuje ma, ako sa z pôvodne nezaujímavého priestoru v priebehu jedného leta stalo miesto, kde človek stretne veľa ľudí a známych – a to len vďaka tomu, že sa v jeho okolí otvorili dva – tri nové podniky,“ hodnotí Adam Gajdoš.

Funguje to, pretože aj keď podniky na námestí nie sú najlacnejšie, ľudia sú evidentne ochotní si priplatiť za určitú pridanú hodnotu. A tou je práve ten pocit, že sedíte, úplne neformálne, v letný večer na námestí s kopou iných ľudí, či už na stoličke, alebo na zemi. Je to taký efekt snehovej gule – čím viacej ľudí, tým viacej ľudí. Tento pocit nám toto leto bude určite všetkým chýbať,“ hovorí Gajdoš.

Prečítajte si viac o aktivitách Starej tržnice v našom článku o zaujímavých projektoch, ktoré vznikli zo spolupráce s komunitami a mestami.

Podľa Gajdoša kvality námestia spočívajú aj v tom, že je z neho vidieť množstvo dôležitých stavieb Bratislavy – Manderlák, OD Prior, Starú tržnicu či Kunsthalle, vďaka čomu má toto miesto určitý veľkomestský nádych. Dôležité sú tu opäť stromy, bez ktorých by sa v lete v tomto priestore nedalo fungovať.

Námestiu pred Starou Tržnicou by podľa obidvoch architektov výrazne pomohlo celkové usporiadanie priestoru s nadväznosťou na Námestie SNP a Kamenné námestie. Neadekvátne veľkú časť námestia okupuje pavilón s prezentáciou vykopávok mestskej brány, ktorý na mieste vytvára bariéru.

Kamenné námestie

Kamenné námestie je jedno z kľúčových verejných priestranstiev v úplnom centre Bratislavy. Dominantou námestia je ikonický komplex hotela Kyjev a obchodného domu Prior zo 60. rokov od architekta Ivana Matušíka. „Ide o jedno z najlepších povojnových architektonických diel celého bývalého Československa. Modernosť návrhu sa spája s veľkou remeselnou precíznosťou, odvážnou konštrukciou, ktoré boli doplnené o diela výnimočných výtvarníkov ako Vincent Hložník, Jozef Kostka či Milan Dobeš. Veď už len samotný travertínový obklad na fasáde je uložený s absolútne chirurgickou presnosťou,“ vysvetľuje Gajdoš.

„Komplex hotela Kyjev a OD Prior je jedno z najlepších povojnových diel bývalého Československa.“

Hoci je Kamenné námestie jedno z najexponovanejších území v centre mesta, jeho stav a vzhľad je dlhodobo problematický. Situácia sa postupne mení, v rámci iniciatívy Živé námestie sa už začali realizovať prvé úpravy ako prečistenie zelene, nová výsadba či presun niekoľkých stánkov.

Architekt Andrej Olah sa nazdáva, že aj keď sa to v súčasnosti nezdá, námestie má potenciál stať sa jedným z najlepších verejných priestorov v rámci mesta, pokiaľ sa do tohto procesu zapojí aj samotný obchodný dom spolu s jeho súčasným vlastníkom.

Námestiu by pomohlo vyčistenie množstva nesúrodých stánkov v tesnej blízkosti obchodného domu, jeho sfunkčnenie a otvorenie prevádzok do ulice. A, samozrejme, oveľa kvalitnejšie povrchové úpravy, sadové úpravy či mestský mobiliár,“ vymenúva Olah body na zlepšenie.

Aké predpoklady by mal spĺňať dobrý verejný priestor?

Kritérií dobrých verejných priestorov je celý súbor. Spomeňme aspoň niekoľko základných, ktoré sú podľa architektov Andreja Olaha a Adama Gajdoša vo všeobecnosti tými kľúčovými.

Inklúzia

Námestia, ulice či parky majú byť miestom stretnutí, vytvárania vzťahov a majú slúžiť všetkým bez ohľadu na vek alebo financie. Mali by byť zdarma a voľne prístupné.

Ľudské meradlo

Mestský priestor by mal byť navrhnutý s ohľadom na proporcie a zmyslové vnímanie človeka, aby sa dalo v priestore ľahko pohybovať či pohodlne oddychovať.

Materiálová veľkorysosť

Kvalitný priestor je materiálovo veľkorysý a rovnako ako každé dobré umenie sa snaží posúvať myslenie návštevníka ďalej a nepodkladať sa mu lacným vkusom.

Pocit bezpečia

Jednotlivé dopravné koridory by mali byť zadefinované tak, aby sa peší chodci v priestore cítili bezpečne.

Kvalitná funkčná náplň

Verejný priestor potrebuje program, vďaka ktorému je atraktívny pre návštevníkov. Dôležité je, aby ľudia mali chuť na danom priestore zostať dlhšie a nepoužívali ho len ako tranzit. Ideálne, ak je jeho súčasťou aj kaviareň, reštaurácia či krčma.

Námestie slobody

Námestie slobody patrí s rozmermi približne 200 x 200 metrov medzi najväčšie námestia Bratislavy. Dominantou námestia je fontána Družba, ktorá je najväčšou fontánou na Slovensku.

Námestie poskytuje množstvo zelene a tieňa, preto je v lete obľúbeným miestom stretnutí mladých ľudí, je priamo naviazané na budovu fakulty architektúry či iné univerzity v okolí, vďaka čomu ho vo veľkej miere využívajú práve študenti,“ zhŕňa kvality priestoru architekt Andrej Olah.

Podľa architektov však priestor nevyužíva potenciál, ktorý má. „Okrem dvoch kaviarní a jedného workoutového ihriska sa na ňom nedeje nič, ľudia ho využívajú prevažne ako tranzitnú plochu,“ myslí si Adam Gajdoš.

Námestie bolo navrhnuté ako monumentálna plocha s masívnou sochou Klementa Gottwalda pred budovou Úradu vlády. Bolo však koncipované ako námestie s jednou dominantnou funkciou, čo bolo spôsobené aj vtedajším režimom, de facto bez vybavenosti a ďalšieho programu,“ hovorí o nevyužitom potenciáli Andrej Olah.

„Námestie bolo navrhnuté ako monumentálny priestor. Jeho potenciál však nie je využitý.“

Architekti vidia nádej na zlepšenie námestia v návrhu na jeho revitalizáciu, ktorý vzišiel z architektonickej súťaže z roku 2017. „Výsledkom súťaže zatiaľ bolo iba zasanovanie havarijného stavu. Mala by však pokračovať druhá etapa, ktorá počíta s vytvorením detského ihriska, kioskov s drobným občerstvením, ako aj obnovy fontány Družba,“ objasňuje Andrej Olah.

Námestie Mateja Korvína

Námestie Mateja Korvína je súčasťou administratívno-obytného komplexu Blumental. Multifunkčný verejný priestor prepája ulice Mýtna a Radlinského a je jedným z najmladších námestí v Starom Meste.

Zaujímavosťou je, že ide o takzvaný semi-public space, teda poloverejný priestor vo vlastníctve developera. Podobným príkladom je promenáda pri Eurovei. Je chvályhodné, že sa ho súkromný developer rozhodol ponúknuť aj verejnosti a nenechal ho uzatvorené ako vnútroblok len pre obyvateľov a zamestnancov okolitých budov,“ hovorí o špecifikách námestia Andrej Olah.

Andrej Olah vidí pozitíva vo vysokej kvalite povrchov, dobre vyriešenom svahovaní či príjemnom ráze priestoru. „Námestie sa snaží navodiť neformálnu „hipsterskú“ atmosféru populárnymi žiarovkami či občasne zaparkovaným foodtruckom s občerstvením,“ hovorí Andrej Olah.

Podľa Adama Gajdoša je prednosťou námestia príjemná mierka. „Terasy podnikov a letný kultúrny program ukazujú, že na fungujúce námestie nepotrebujete veľa,“ uzatvára Gajdoš.

Pokračujte v čítaní