Správkyňa Nadácie Slovenskej sporiteľne: Každá firma by si mala uvedomiť, že pomoc spoločnosti je aj v našich rukách

Aktivity lokálnych komunít a firemných nadácií majú v spoločnosti nezastupiteľné miesto. Teraz to platí viac ako kedykoľvek predtým. V čase koronakrízy, kedy lídri krajín riešia najmä existenčné problémy, môžu organizácie a firmy prispieť k zmene na lokálnej úrovni. Viac o tejto téme v rozhovore približuje správkyňa Nadácie Slovenskej sporiteľne, Barbara Henterová.

V článku sa dočítate:

  • akú spoločenskú zodpovednosť majú firmy v čase krízy,
  • akú úlohu zohrávajú v aktuálnej spoločenskej situácii mimovládne organizácie,
  • čím je výnimočný aktuálna grantová výzva #mamnato,
  • ako to zvládajú samotní psychológovia,
  • ako môže aj jednotlivec dopomôcť k rozvoju krajiny.

Akú úlohu zohrávajú nadácie a grantové programy v čase krízy?

Určite kľúčovú. Keďže sme veľkým hráčom na našom trhu, v Slovenskej sporiteľni cítime aj veľkú zodpovednosť. Momentálne je naozaj nevyhnutné, aby sme sa všetci spojili. Najmä tretí sektor a organizácie teraz pociťujú a veľký nedostatok. Je to spôsobené jednak výpadkami príjmov, no aj špeciálnymi potrebami v dôsledku pandémie. Práve pre nich je určená naša grantová podpora Nadácie Slovenskej sporiteľne #mamnato.

S kolegami a členmi Správnej rady sme chceli v čase pandémie podporiť aj Slovensko. Pozorne sme sledovali meniace sa potreby a diskutovali o nich. Nakoniec vznikla myšlienka vyčleniť v rámci Slovenskej sporiteľne a našej nadácie 1 milión eur na boj proti koronavírusu.

Matej Tóth

Barbara Henterová, Nadácia Slovenskej sporiteľne

Správkyňou nadácie je od januára 2020. Spoločenská zodpovednosť a firemná filantropia pre ňu nie sú len prácou. Stali sa tiež súčasťou jej osobnosti. Predtým, ako nastúpila na súčasnú pozíciu, viedla v Slovenskej sporiteľni tím podujatí a sponzoringu. V minulosti pôsobila ako odborníčka na komunikáciu v poisťovni Generali aj v Slovenských elektrárňach, kde spoluzakladala Nadačný fond SE.

Neziskové organizácie sa v očiach spoločnosti stávajú čoraz viac terčom kritiky. Ako veľmi to vnímate?

Neziskové organizácie sú terčom kritiky dlhodobo. Treba rozlišovať nezávislé „mimovládky“ a firemné nadácie. Tie prvé sú, žiaľ, často obeťami nezmyselných konšpiračných teórií a hoaxov, ktoré majú do značnej miery politické pozadie.

Firemné nadácie sú zasa vnímané ako PR nástroje veľkých korporácií, prostredníctvom ktorých môžu využiť svoje 2% z daní na vlastný marketing. No ľudia už nevidia pozitívne spoločenské zmeny, ktoré firmy vďaka svojim projektom dosiahli. Aj toto sa však postupne mení. Práve s cieľom zmeniť vnímanie ľudí v oblasti spoločenskej zodpovednosti firiem vznikla v roku 2013 Asociácia firemných nadácií ASFIN. Vstúpiť do nej môžu len vopred overené firemné nadácie, ktoré sa zaviažu dodržiavať etický kódex. Tiež sú pravidelne auditované z pohľadu transparentnosti a komunikácie. Nadácia Slovenskej sporiteľne patrí k zakladajúcim členom asociácie. Na vzniku som sa podieľala aj ja osobne.

Obec Kláštor pod Znievom – Komunitné záhrady tradičných liečivých bylín

Vďaka #mamnato grantu vzniká v Turci jedinečná záhrada. Autori projektu Komunitné záhrady tradičných liečivých bylín budú pestovať bylinky typické pre tamojšiu oblasť. V lete sa im podarilo spojiť komunitu dobrovoľníkov, ktorí pomáhali s realizáciou. A budú mať priestor stretávať sa aj naďalej, keďže záhrada má slúžiť tiež ako komunitný priestor.

Ako podľa vás môže v čase krízy štátu pomôcť súkromný sektor?

Štát má určité povinnosti a v ich plnení by sa na pomoc súkromného sektora spoliehať nemal. Napríklad pokrývať finančné nedostatky v zdravotníctve nie je úlohou súkromného sektora. Skôr by som hovorila o pomoci spoločnosti. Každý úspešný hráč v súkromnom sektore by si mal uvedomiť, že naša zodpovednosť voči ľuďom ide za hranice profesionálnych služieb. Práve od toho, ako túto zodpovednosť uchopíme, do značnej miery závisí náš úspech. Aj preto by sme mali dôveru, ktorú ľudia firmám prejavia, následne vrátiť do spoločnosti. Je to podľa mňa úplne prirodzený kolobeh.

Mládež ulice – nízkoprahový klub na sídlisku Krasňany v Rači

V rámci #mamnato grantu založila organizácia Mládež ulice nízkoprahový klub na sídlisku Krasňany v Rači. Po rokoch práce s mládežou priamo na uliciach tak komunita konečne získala bezpečný priestor s múrmi a strechou, kde sa môžu stretávať a rozvíjať svoje aktivity.

Slovenská sporiteľňa spolu s jej nadáciou vyčlenili 1 000 000 € na pomoc v boji proti pandémii. Ako do tohto zapadá grantový program #mamnato?

Suma bola vyčlenená v apríli tohto roku. Po konzultácii s vtedajším permanentným krízovým štábom sme 500-tisíc eur poskytli Slovenskej akadémii vied. Peniaze išli na prístroj, ktorý mal urýchliť proces testovania. Menšiu sumu sme venovali neziskovej organizácii IPčko. Tá zriadila špeciálnu krízovú linku na pomoc pri zvládaní špecifických situácií v súvislosti s pandémiou.

Krízová linka pomoci

Projekt poskytuje anonymnú bezplatnú psychologickú pomoc a podporu pre ľudí, ktorí sa ocitli v kríze v súvislosti s COVID-19. K dispozícii je nonstop, prostredníctvom e-mailu, chatu, videa či bezplatného telefonátu (0800 500 333).

Prečítajte si tiež článok, v ktorom sa od zakladateľa IPčka Mareka Madra dozviete o krízovej linke viac.

Následne sme sa rozhodovali, kam máme pomoc smerovať ďalej. Rozprávali sme sa s našimi partnermi z neziskového sektora a pochopili sme, že pomoc potrebujú viac ako kedykoľvek predtým. Viaceré organizácie krízu premenili na motor, ktorý ich v aktivitách posúva ešte ďalej. Rozhodli sme sa preto náš tradičný #mamnato grantový program upraviť a našiť ho na mieru potrebám, ktoré tu máme dnes.

#mamnato grant Nadácie Slovenskej sporiteľne

Najväčší grant v histórii Nadácie Slovenskej sporiteľne vznikol vďaka jednoduchej myšlienke. Na Slovensku je veľa ľudí, ktorí svoj voľný čas venujú pomoci druhým. Každá z ich aktivít pomáha našej krajine byť zase o trochu lepšou. V Nadácii Slovenskej sporiteľne sme sa preto rozhodli podporiť verejnoprospešnú činnosť neziskových organizácií v oblasti, kde im často chýbajú zdroje. Každoročne prerozdeľujeme 250 000 eurmedzi inovatívne projekty s potenciálom prispieť k spoločenskej zmene.

Čím sa teda aktuálny ročník programu #mamnato líši?

Napríklad výškou čiastky, ktorú poskytujeme na jeden projekt. V minulosti to bola pevná suma 8 000 eur. Tento rok dávame organizáciám väčšiu flexibilitu. Môžu požiadať o ľubovoľnú čiastku v rozmedzí od 5- do 10-tisíc eur. Celková suma, vyhradená na všetky projekty, je tento rok 250-tisíc eur a budú o ňu rovnocenne bojovať všetky neziskové organizácie. A to bez ohľadu na to, či ich odporučil niektorý z našich zamestnancov. Takéto organizácie totiž mali v minulých ročníkoch samostatný pod-grant vo výške 50-tisíc eur.

Témy aktuálneho ročníka #mamnato grantu

Inovácie v sociálnej oblasti

V tejto kategórii v rámci grantového program #mamnato hľadáme projekty, ktoré pomáhajú zvládnuť mimoriadnu situáciu a majú potenciál ďalej sa rozvíjať. Sem patria:

  • Projekty, ktoré prinášajú originálne a kreatívne riešenia v oblasti sociálnej pomoci. 
  • Projekty, ktoré odrážajú aktuálnu spoločenskú situáciu a pomáhajú sociálne odkázaným skupinám je lepšie zvládať.

Rozvoj životného prostredia

Slovenská sporiteľňa ani v tejto situácii nezabúda na životné prostredie. V rámci grantu #mamnato hľadáme lokálne riešenia na boj s klimatickou zmenou. Patria sem:

  • Projekty ekologického charakteru, zamerané na trvalo udržateľný rozvoj či na ochranu a obnovu životného prostredia, prírody a prírodných zdrojov.
  • Inovatívne projekty, ktoré idú nad rámec nutného minima, ktorým je napríklad separácia odpadu.

Oživenie komunity

Súdržná komunita je dnes jedným z najdôležitejších aspektov spoločenského života. Grant #mamnato preto podporí:

  • Projekty, ktoré netradičným spôsobom obohatia komunitu – okrem športových podujatí, koncertov, jarmokov a slávností.
  • Aktivity, ktoré sa osvedčili počas karantény a majú potenciál na ďalší rozvoj.

Akú úlohu zohrávajú v čase pandémie komunity a čím vedia pomôcť?

Úloha komunít je nesmierne dôležitá. Dnes viac ako inokedy. V čase pandémie, kedy je sociálny život značne limitovaný, má práve miestna komunita moc zomknúť sa a pomáhať. Či už poskytnutím sociálneho kontaktu alebo jednoduchou asistenciou pri nákupe.

Jednou z tém tohto ročníka sú inovácie v sociálnej oblasti. Môžete ju čitateľom vysvetliť podrobnejšie?

Týka sa projektov, ktoré dokážu flexibilne a operatívne reagovať na potreby sociálne odkázaných ľudí. Pre tých je totiž táto mimoriadna situácia ťažšia ako pre nás ostatných. Ako príklad by som uviedla problematiku ľudí bez domova alebo klientov domovov sociálnych služieb, ktorí sa v dôsledku pandémie môžu cítiť ešte viac izolovaní.

Ako spolu súvisia témy koronakrízy a ochrany životného prostredia? Myslíte si, že sa zo súčasnej situácie dokážeme poučiť?

Osobne si myslím, že témy koronakrízy a ochrany životného prostredia spolu súvisia viac, ako si pripúšťame. Stále silnejšie pociťujem, že pandémia je akýmsi varovným prstom našej planéty. Otázku klimatickej zmeny dlhodobo odsúvame a zatvárame pred ňou oči. Akoby sa našej generácie vôbec netýkala. Množstvo vedcov pritom upozorňuje, že dôsledky pandémie koronavírusu sú ničím v porovnaní s dôsledkami klimatickej zmeny. Myslím si, že prišiel čas začať brať varovné signály vážne. Ochrana životného prostredia sa predsa týka nás všetkých. Tak jednotlivcov tak, ako aj firiem.

Spolok pre obnovu dediny (Polomka) – projekt Bratstvo mlčanlivého vlka

Každý, kto má záujem byť súčasťou niečoho netradičného, sa môže pridať k Bratstvu mlčanlivého vlka. Tak autori rovnomenného projektu nazvali komunitu, ktorá sa bude schádzať v zrekonštruovanom rodinnom dome spisovateľky Kláry Jarunkovej. Vznikne tam komunitný tvorivý priestor s čitárňou, kreatívnymi kurzami či literárnym krúžkom.

Podpora neziskových projektov, ktoré posúvajú krajinu vpred, je súčasťou DNA Slovenskej sporiteľne. Do akej miery sú zamestnanci v kontakte s aktivitami nadácie?

Zamestnanci banky sú v prvom rade o všetkých aktivitách Nadácie Slovenskej sportieľne informovaní. Nadácia zároveň podporuje ich dobrovoľnícke aktivity. A v neposlednom rade zamestnanci tiež zdieľajú tipy na zaujímavé verejnoprospešné projekty a aktivity. To je presne prípad grantu #mamnato.

Neziskové organizácie nie sú jediné, ktoré prispievajú k rozvoju spoločnosti. Ako môžu pomôcť jednotlivci?

Spôsobov je mnoho. Jednotlivci majú možnosť finančne podporiť vybraný verejnoprospešný projekt, zapojiť sa do dobrovoľníckych aktivít či dokonca vytvoriť vlastnú iniciatívu, aktivitu alebo projekt a zapojiť doň svoje okolie. Ideálne je, ak si človek vyberie oblasť, ktorá je mu blízka a ktorej čo najlepšie rozumie. Vtedy môže skutočne prispieť k zmene. Preto ak ste módna maniačka či maniak, zorganizujte pravidelný swap. Ak milujete zvieratá, choďte pomáhať do útulku. Ak rozumiete financiám, začnite vzdelávať ľudí, napríklad v oblasti finančnej gramotnosti.

Komunitná záhrada v Petržalke – cieľom projektu je premeniť najväčšie slovenské sídlisko na miesto, kde nikto nebude musieť za prírodou cestovať ďaleko. Členovia organizácie Vnútroblok sa spojili s iniciatívou akčných susediek z petržalských Dvorov a zakladajú komunitnú záhradu priamo v srdci tejto mestskej časti. Okrem oddychu tam miestni nájdu aj rôzne podujatia.

Pokračujte v čítaní