Viete, čo sa deje s odpadom, ktorý produkujeme v mestách?

Zdroj: Facebook WhatCity?

Triedenie odpadu nie je jediným spôsobom, ako môžeme pomôcť prírode. Správnym spracovaním zvyškového materiálu a odpadu možno vytvárať novú energiu a tú potom znovu a znovu využívať. V rámci konferencie WhatCity? sme sa pozreli na to, ako takáto cesta odpadu vyzerá a čo môže priniesť pre mestá.

V tomto článku sa dozviete:

  • o medzinárodnom workshope pre zástupcov slovenských miest,
  • o zmysle cirkulárnej ekonomiky,
  • ako môže prispieť k zlepšeniu fungovania prírody každý z nás.

Podujatie WhatCity? prinieslo dva pohľady na tému tzv. cirkulárnej ekonomiky – odborný workshop pre zástupcov slovenských miest a atraktívnu prehliadku miest odpadového hospodárstva pre obyvateľov Bratislavy. V rámci medzinárodného workshopu, ktorý podporila aj Nadácia Slovenskej sporiteľne, zazneli inšpirácie z Ľubľany, Viedne či Prahy a otvorila sa aj téma financovania progresívnych projektov v tejto oblasti. Pozrite si viac vo videu:

WhatCity?

Vďaka iniciatíve WhatCity? sa pravidelne stretávajú občania, aktivisti, odborníci a mestská správa. Zmyslom konferencií a workshopov je nielen upozorňovať na kritický stav životného prostredia, ale takisto inšpirovať pri jeho zlepšovaní.

Aký má cirkulárna ekonomika význam pre spoločnosť?

Aktivity účastníkov workshopu sa primárne venovali cirkulárnej ekonomike. Čo to znamená? Väčšinou naša spoločnosť funguje na lineárnej ekonomike. To znamená, že všetko spotrebované sa následne stáva odpadom a ten už ďalej nevyužívame. Odpad je v niektorých prípadoch toxický a nie je možné ho recyklovať. Recyklácia je však náročným procesom, preto nie je vždy možné odpad zrecyklovať úplne – materiál tým niekedy stráca pôvodné vlastnosti.

Odpad sa hromadí a začína vo veľkom ovplyvňovať planétu. Navyše sa zvykne zabúdať na skutočnosť, že niektoré zdroje nie sú obnoviteľné. Preto vzniká čoraz viac iniciatív so snahou zmeniť produkovanie, spotrebu a vznik odpadu. Cirkulárna ekonomika berie ohľad na cyklus, ktorý by bol v ideálnom prípade uzavretý. Redukuje spotrebu prírodných zdrojov a hľadá spôsoby, ako využívať výrobky znovu, prípadne ako ich recyklovať.

Na Slovensku funguje Inštitút cirkulárnej ekonomiky zameriavajúci sa na bioplasty, kancelárie bez košov, festivaly bez odpadov a podobne. Všimli ste si, ako bratislavský Dobrý trh separuje? A čo hudobný festival Pohoda alebo bratislavský Vianočný hlavný trh? Ten momentálne prebieha, odporúčame nezmeškať ho: https://www.bratislava.sk/sk/vianocny-hlavny-trh. V areáloch týchto podujatí nájdete koše na triedenie odpadu, kompostovateľné riady aj zálohované poháre.

Ako spraviť z odpadu atrakciu

V priebehu jedného dňa absolvovali prihlásení účastníci jazdu elektrobusmi po Bratislave, aby sa dozvedeli, kde končí odpad, ktorý naša spoločnosť produkuje.

V doobedných hodinách sa pred Starou tržnicou stretlo množstvo záujemcov. Odtiaľ sa spolu s expertmi na cirkulárnu ekonomiku presunuli ku spaľovni odpadov vo Vlčom hrdle.

Spaľovňa odpadov, zdroj: Facebook WhatCity?

Tam sa zmesový komunálny odpad zhodnocuje, či je možné premeniť ho na teplo a elektrickú energiu, ktoré vznikajú jeho spaľovaním. Časť vyrobenej energie sa potom využíva pre chod spaľovne a zvyšok je vedený do rozvodnej siete hlavného mesta.

Spaľovňa odpadu príjme v priebehu dňa zhruba 500 ton odpadu, pričom spáliť je možné len 440 ton denne. Za posledné dva roky sa množstvo dovezeného odpadu zvýšilo o dvojnásobok.

Naopak vytriedený odpad je možné odovzdať zbernému dvoru. Ide o veľký odpad ako stavebný materiál, nábytok a podobne. V prípade, že máte doma zachovalý, ale nepoužívaný nábytok z IKEY, je možné odovzdať ho späť samotnému výrobcovi. V predajni ho potom ponúknu zákazníkom za zlacnené ceny a vy získate zľavu na nákup ďalších výrobkov. V tejto sekcii sú tiež poškodené výrobky, reklamovaný alebo vystavený tovar.

V IKEA RECOVERY CENTRE majú dielňu, kde nábytok najprv opravia a potom ho znovu predávajú v zlacnenom kútiku. Nevyužité poškodené textílie odovzdávajú pacientom s AIDS stretávajúcim sa v o. z. Dom svetla, ktorí následne šijú aj pre IKEU.

Druhá trasa smerovala do Petržalky.

Prvá zastávka bola v čističke odpadových vôd v Petržalke, kde sa spolu s odborníkmi rozprávali o mechanickom a biologickom čistení vody po kúpeli vo vani alebo po spláchnutí toalety. Voda sa po vyčistení vypustí do prírodných recipientov. Stálu expozíciu o vodárenských zdrojoch a čistení odpadových vôd je možné navštíviť aj vo Vodárenskom múzeu na Devínskej ceste.

Čistička odpadových vôd, zdroj: Facebook WhatCity?

Čistička čistí odpadové vody nielen z Bratislavy, ale aj z neďalekých rakúskych obcí. Vyčistená voda putuje z čističky do Dunaja. Pridaním ďalšieho čistiaceho procesu by sa dala táto voda upraviť na úžitkovú (na zalievanie) alebo pitnú vodu, ale nerobí sa to.

Návšteva obytného komplexu Hájpark v Petržalke zase priniesla informácie o využití dažďovej vody, kompostovaní a komunitných aktivitách, ktoré nielen spájajú susedstvo, ale sú užitočné aj pre prírodu samotnú.

Hájpark, zdroj: Facebook WhatCity?

Petržalka disponuje aj ekocharitou. Tam je zhromaždené vynosené oblečenie. Znovu použiteľná časť odevov je venovaná ľuďom v núdzi, časť sa predá, zvyšok putuje na recykláciu alebo na skládku.

Odevná výroba je druhým najväčším priemyslom znečisťujúcim planétu. Oblečenie je stále nekvalitnejšie a tvorí ho plast, ktorý nie je možné znovu použiť v móde. Časť z neho je preto spracovaná ako izolačná hmota v automobilovom priemysle.

Predposlednou témou bolo spracovanie dreva v spoločnosti Bučina. Realizuje zber, logistiku, triedenie a úpravu širokej škály drevného odpadu.

Bučina EKO, zdroj: Facebook WhatCity?

Obe trasy boli zakončené návštevou mestského centra Stará tržnica, kde sa v daný deň konalo podujatie Trh - Piac - Markt s ponukou lokálnych potravín a produktov. Okrem iného účastníci navštívili aj požičovňu elektrických áut, kolobežiek a bicyklov up.city! A takisto nebol vynechaný komunitný priestor Čajový ateliér alebo Oáza so zelenými rastlinami.

Uľahčiť to životnému prostrediu môže každý z nás. Stačí sa oň zaujímať a hľadať možnosti, ktorými vieme zlepšiť súčasnú situáciu. Jeho stav totiž ovplyvňuje spoločnosť. Vyžaduje si to však vykročenie z komfortnej zóny a väčšie plánovanie. Ak však začne každý z nás premýšľať, ako eliminovať odpad, ako ho neprodukovať viac a v prípade jeho vzniku zodpovedne pristupovať k jeho spracovaniu, môžeme ovplyvniť našu budúcnosť.

Pokračujte v čítaní