Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha.

Občiansky aktivizmus má v demokratickej spoločnosti svoju silu a zmysel. A vlastne je podľa Szabóovej aj jedinou možnosťou, ako si demokraciu uchrániť.

Zuzana Szabóová – koordinátorka projektu Nie v našom meste (foto: Marek Valovčin)

So Zuzanou Szabóovou, koordinátorkou projektu Nie v našom meste, sa stretávame v Banskej Bystrici na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského. Na prvý pohľad ju ťažko odlíšiť od študentov. Je plná energie, nadšenia a aj vďaka jej aktivitám sa napokon v roku 2017 podarilo poraziť Mariána Kotlebu o približne 50 tisíc hlasov a zosadiť ho z kresla župana Banskej Bystrice.

Aj to je dôkaz, že občiansky aktivizmus má v demokratickej spoločnosti svoju silu a zmysel. A vlastne je podľa Szabóovej aj jedinou možnosťou, ako si demokraciu uchrániť.

Výhra Kotlebu bola porážka slušnosti

Centrum komunitného organizovania (CKO), kde Zuzana pracuje, oslavuje tento rok už dvadsiate výročie. Jeho hlavnou myšlienkou je vytváranie priestoru pre spoluprácu medzi občanmi a samosprávou.

No keď bol na sklonku roka 2013 do vedenia VÚC v Banskej Bystrici zvolený Marián Kotleba, pre ľudí okolo CKO to bol signál vytvoriť platformu, ktorá spraví jeho víťazstvo prvým aj posledným.

„Našou úlohou bolo občianskym aktivizmom prebudiť mlčiacu väčšinu, aby vyjadrila svoj názor. Dá sa povedať, že demokracia zlyháva, ak sa do vedenia dostane človek s nedemokratickým myslením. Zlyháva však práve na mlčiacej väčšine,“ vysvetľuje Szabóová.

Navyše bolo potrebné vysvetliť aj mladým ľuďom, prečo je extrémizmus nebezpečný a čo so sebou prináša. Preto začali občiansky aktivizmus prepájať s výchovou mládeže.

Učia žiakov myslieť kriticky

Už na konci roka 2013 začala fungovať platforma Nie v našom meste. Bola inšpirovaná americkou platformou, ktorá sa snažila bojovať proti nenávisti v komunite. Obyvatelia mesta Billings v Montane zareagovali na nenávistné komentáre proti židovskej komunite nesúhlasom a inšpirovali aj Banskobystričanov.


„Veľa spolužiakov zmenilo postoje k rasizmu. Kedysi boli výrazne radikálni a po školeniach už majú iný názor.”

Adam Hančík, študent gymnázia

„Občianski aktivisti začali pracovať na tom, aby zaznel aj hlas proti tomu, aby bol Marián Kotleba v úrade,“ hovorí Szabóová.

Postupom času si uvedomili, že kritika nie je jediný nástroj zmeny. Problém vnímali aj v radikalizácii mládeže, ktorá už hrôzy Druhej svetovej vojny poznala len z kníh.

Začali sme na školách vzdelávať a vychovávať žiakov k hodnotám demokracie. Nie preto, že by sa to na školách nedialo, ale preto, že demokracia je často vágnym pojmom aj pre dospelých.

Zdroj foto: Marek Valovčin

„Začali sme na školách vzdelávať a vychovávať žiakov k hodnotám demokracie. Nie preto, že by sa to na školách nedialo, ale preto, že demokracia je často vágnym pojmom aj pre dospelých. Aktivity na školách sme nastavili tak, aby sme povzbudili žiakov k diskusii, aby sa vedeli pýtať, reagovať, hovoriť otvorene. Veľa času trávime vysvetľovaním, prečo populizmus či neofašizmus nie je cesta, ktorou by sme sa mali uberať,“ opisuje Szabóová.

Tak vznikol vzdelávací projekt Školy za demokraciu, ktorý dnes už funguje na takmer tridsiatich školách v kraji.

Zmenu postojov sprevádzajú aj slzy

Garantom projektu Školy za demokraciu je Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a projekt podporilo grantom Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Banskobystrický samosprávny kraj.

„Celý program prebieha s jednou triedou počas celého školského roka. Žiaci v úvode prejdú meraním hodnôt a postojov, cez školský rok s nimi pracujeme formou workshopov, divadelných predstavení, živými knižnicami, filmovými predstaveniami a na konci je opätovné meranie hodnôt a postojov,“ hovorí Szabóová.

Centrum komunitného vzdelávania

Školy za demokraciu na cko.sk

„Ako prvé ma zaujalo, že veľa spolužiakov zmenilo postoje a názory na rasizmus. Kedysi boli naklonení výrazne radikálne a po školeniach už majú iný názor na tieto témy.“

hovorí o výsledkoch Adam Hančík, študent Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici.

„Minulý rok sme do projektu išli prvý raz a spätná väzba od žiakov bola veľmi dobrá. Vždy sa snažíme prinášať inovácie a iné formy výučby a komunikácie. Snažíme sa žiakom ukázať aj novšie ako klasické formy vzdelávania,“ ozrejmuje Monika Ďurčová, zástupkyňa riaditeľky Gymnázia J. G. Tajovského.

Participácia je základ pre normálny život

Projekt Školy za demokraciu má víziu, aby mohol raz pokračovať aj mimo hraníc Banskobystrického kraja. 

Mladí ľudia v rámci workshopov spoznávajú aj dôležitosť kritického myslenia. Vďaka tomu sa učia rozoznávať konšpiračné weby a hoaxy, ktoré často stoja za dezinformačnou propagandou.

O potrebe rozvíjať u mladých kritické myslenie hovorí aj bloger a publicista Jakub Goda:

„Ľudia, ktorí stoja za konšpiračnými médiami radi tvrdia, že len prezentujú “iný názor”, ktorý v bežných médiách chýba. Problém je, že okrem iného názoru prezentujú častokrát aj “iné fakty”. Nazvať to “iný pohľad na vec” je ich komunikačná stratégia ako zľahčovať to, že sa im tam miešajú úplné nezmysly.“

Jakub Goda

bloger a publicista


„Sociálne siete sú hlavným zdrojom informácií pre mladých, v škole väčšinou neexistuje nikto, kto by ich usmernil.”

Jakub Goda, bloger a publicista

„Druhá vec je, že konšpiračné weby vychovávajú voličov pre fašistické strany, pretože šíria rovnaký príbeh: Všetko je zle, všetci sú spiknutí proti nám a klamú nás, nestačia preto reformy a lepší politici, ale treba radikálnu, extrémnu zmenu,“ dodáva na margo konšpirátorov Goda.

Radí, že netreba brať vážne nič, čo je len na Facebooku nejakej neznámej facebookovej stránky. 

Aj pre názorovú pestrosť dnes v rámci platformy Nie v našom meste pôsobí asi štyridsiatka ľudí z rôznych sfér od učiteľov, podnikateľov až po IT technikov. Spája ich jediný cieľ. Naučiť ľudí opäť vnímať demokraciu a využívať jej nástroje.

„Pre mňa je demokracia systém, v ktorom sa ľudia zaujímajú o dianie okolo seba. Participujú na veciach, ktoré sú im demokraciou dané. Zvolenie Kotlebu nebol prejav vôle 100 percent oprávnených voličov. Je to súčasť každých volieb, že k volebným urnám chodí málo ľudí. A to je potrebné zmeniť,“ hovorí Szabóová.

Práve tu vidí priestor pre aktivizmus a úlohu vzdelávať už prvovoličov o slobode, tolerancii a o tom, že sú dôležití. Takto vieme dať demokracii opäť šancu znovu sa nadýchnuť.

„Ak ľudí nebudeme motivovať chodiť voliť, môže sa stať, že aj malá skupina ľudí dokáže zvoliť kandidáta, s ktorým sa väčšina nestotožní.”

Zuzana Szabóová,
koordinátorka projektu Nie v našom meste

Pokračujte v čítaní