Nevieme sporiť a neučíme to ani svoje deti. Zmenu do škôl prináša nový program FinQ

Slováci si potrebu šetriť uvedomujú. Napriek tomu vedela na otázky spojené so sporením správne odpovedať len hŕstka našich domácností. Zlé finančné návyky si často prinášame už z detstva. Práve preto do škôl prichádza nový program finančného vzdelávania a rozvoja finančnej kultúry FinQ. U žiakov základných a stredných škôl má rozvíjať ako povedomie o peniazoch, tak aj čítanie s porozumením či schopnosť robiť správne rozhodnutia. Za programom stojí Nadácia Slovenskej sporiteľne. Jeho pilierom sú metodické postupy, ktoré vyvinuli slovenskí experti.

V článku sa dočítate:

  • Aká je naša úroveň finančnej gramotnosti v porovnaní so zahraničím?
  • Aké riziká pre jednotlivcov a pre spoločnosť prináša neschopnosť narábať s peniazmi?
  • Aké sú najčastejšie finančné zlozvyky Slovákov?
  • Ako môže program FinQ posilniť vzdelanie detí aj spoločnosti v otázke peňazí?
  • Prečo je dôležité hovoriť s deťmi o peniazoch už v skorom veku?
  • Ako sú na finančné vzdelávanie pripravené slovenské školy a pedagógovia?
Danica Lacová

Danica Lacová

Programová riaditeľka FinQ

V Slovenskej sporiteľni začala pôsobiť v roku 1995. Pôsobila v rôznych pozíciách, bola napríklad správkyňou aj členkou správnej rady Nadácie Slovenskej sporiteľne. Programovou riaditeľkou FinQ sa stala v januári 2020.

Neziskový sektor je jej blízky už roky. V roku 1990 pôsobila vo Svetovej federácii demokratickej mládeže v Budapešti. V minulosti viedla vzdelávacie občianske združenie VČELÍ DOM.

Viliam Kratochvíl

Viliam Kratochvíl

Odborný garant programu FinQ a hlavný didaktik

Po tom, ako vyštudoval slovenský jazyk a dejepis na Univerzite Komenského, má vyše dvadsaťročnú prax vo výučbe dejepisu na základnej škole a gymnáziu. Od roku 1989 pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK, kde sa zaoberá didaktikou dejepisu.

Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zaoberá teoreticky i prakticky tvorbou učebníc dejepisu a metodológiou historiografie i problematikou využitia historických prameňov vo výučbe dejepisu.

Slováci chcú šetriť. Len nevedia ako

Podľa prieskumu agentúry IMAS až 43 % ľudí nad 15 rokov označilo, že je pre nich sporenie dôležité a 86 % Slovákov chápe nevyhnutnosť finančnej rezervy. Priemerná suma, ktorú si mesačne dokážeme ušetriť, narástla na približne 113 eur. Napriek tomu má finančná gramotnosť na Slovensku klesajúcu tendenciu.

Štyri prieskumné otázky, ktoré mali otestovať znalosti nášho národa v oblasti peňazí, vedelo správne zodpovedať len 9,6 % domácností. V roku 2014 to bolo okolo 10,6 %. Nízka úroveň finančnej gramotnosti sa následne prejavuje aj v našich rozhodnutiach. Keď peniazom nerozumieme, často naletíme podvodníkom či pyramídovým podnikateľským schémam.

Zlé finančné rozhodnutia navyše zaťažujú aj štát. Môžu dokonca viesť k serióznym zlyhaniam, akým bola napríklad svetová finančná kríza v roku 2008. Spôsobil ju prepad americkej ekonomiky v dôsledku nepremyslených a nekrytých pôžičiek, ktoré si mohol vziať takmer ktokoľvek. Ľudia ich následne nevedeli či nechceli splácať.

Aké sú najčastejšie finančné zlozvyky Slovákov?

1. Nemyslíme dopredu

Po výplate väčšinu z nás zaujíma to, čo chceme tu a teraz. Nemyslíme do budúcnosti. Spoliehame sa na to, že si odložíme čiastku, ktorá nám na konci mesiaca zostane. Vtedy je už však často neskoro, náš účet zostáva prázdny. Ideálne by sme si mali peniaze odkladať hneď vtedy, keď ich dostaneme. O akú sumu by malo ísť?

Dobrou metódou je napríklad model 50, 20, 30. Znamená to, že 50 % z výplaty smeruje na to, čo potrebujeme, 30 % na to, čo chceme a 20 % by sme si mali sporiť či investovať.

2. Úspory si držíme na bežnom účte

Veľa Slovákov si peniaze určené na úsporu ponecháva na bežnom účte spolu s tými, ktoré plánuje v ten mesiac minúť. Tak však klesá šanca, že ich aj naozaj ušetríme. Každý z nás by mal mať svoj sporiaci účet.

Ten totiž vytvára jasnú hranicu medzi peniazmi určenými na okamžitú spotrebu a financiami, ktoré by sme si radi odložili. Na druhej strane si ich môžeme ľahko vybrať, keď ich raz budeme potrebovať. So sporiacim účtom sa navyše nespájajú nijaké poplatky.

Naši žiaci vo finančnej gramotnosti zaostávajú

Nedostatočné povedomie v otázke peňazí pramení už z detstva. „Úroveň finančnej gramotnosti študentov základných a stredných škôl je skutočne nedostatočná,“ hovorí Viliam Kratochvíl, odborný garant a hlavný didaktik programu. Naši žiaci v tejto oblasti zaostávajú za priemerom krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V testovaní PISA 2018 dosiahli 481 bodov, pričom priemer bol 505 bodov. V porovnaní s prvým testovaním v roku 2012 sme sa tak zlepšili len o 11 bodov. „Takisto Správa štátnej školskej inšpekcie uvádza, že celková úspešnosť našich žiakov v otázke finančného vzdelávania je len okolo 50 %,“ dopĺňa odborný garant programu FinQ.


„Študenti gymnázií dosiahli lepšie výsledky ako žiaci zo stredných odborných škôl. Meranie teda potvrdilo, že znalosti v oblasti finančnej gramotnosti kopírujú celkovú úroveň vzdelávania.“

Danica Lacová, Programová riaditeľka FinQ

Finančná kultúra v rámci histórie či matematiky

Jedným zo spôsobov, ako na Slovensku zvýšiť povedomie o vzťahu k peniazom, je posilnenie finančnej náuky v školskom systéme. Naši učitelia často kladú dôraz  skôr na memorovanie ako na rozvoj kritického myslenia a schopnosť uplatniť vedomosti v praxi. Študenti finančné vzdelávanie vidia skôr ako povinnosť, nie ako dôležitú kompetenciu v ich budúcom živote. Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorá má skúsenosti  s dlhodobou podporou vzdelávania v oblasti financií, sa rozhodla, že je čas na zmenu.

V rámci nadácie vznikol program FinQ, ktorý sa spustil vo forme pilotu v 25 školách. Prejsť by ním malo okolo 1 200 žiakov. „Je to prvý vlastný vzdelávací program, ktorý naša nadácia realizuje,“ hovorí Danica Lacová. Nepôjde však o klasický vzdelávací model, v ktorom by sa deťom do rozvrhu pridal nový predmet a ukrojil im z voľného času.

Program začleňuje finančné vzdelávanie priamo do existujúcich predmetov. Žiaci sa tak o zodpovednosti voči peniazom budú učiť v dejepise, matematike, histórii či literatúre. Dozvedia sa napríklad, čo to znamená, keď sa štát zadlží či zbankrotuje a pochopia, prečo je to veľký problém.

Program FinQ v kocke

Komplexný program finančného vzdelávania FinQ pre základné a stredné školy na Slovensku rozvíja finančnú gramotnosť u mladých generácií. Tak, aby si osvojili návyky a vzali si ich so sebou aj do dospelosti.

Program zvyšovania finančnej kultúry implementuje do už existujúcich predmetov. Podnecuje kritické myslenie v kontexte peňazí, čítanie s porozumením či schopnosť správne sa rozhodnúť a vedieť svoje rozhodnutie zdôvodniť.

Vznik programu podnietili priamo učitelia a pedagogickí pracovníci, ktorí poukazujú na slabú schopnosť mladých ľudí narábať s peniazmi, nedostatočné finančné vzdelávanie a nízku úroveň finančnej kultúry v našom školskom systéme.

Žiaci trénujú kritické myslenie

Program má za úlohu rozvíjať finančnú kultúru žiačok a žiakov základných a stredným škôl.

„Cieľom je rozvoj kritického myslenia v celkovom kontexte financií u detí aj u pedagógov,“ vysvetľuje Danica Lacová. Dodáva, že pri tvorbe programu vychádzali z filozofie jednoduchej finančnej rovnice: IQ (inteligenčný kvocient) + EQ (emocionálny kvocient) + FinQ (finančný kvocient) = 3Q. „V našom ponímaní pritom kvocient finančnej kultúry FinQ predstavuje schopnosť aktívne ovplyvňovať finančnú situáciu. A to ako osobnú, tak aj spoločenskú,“ dopĺňa programová riaditeľka. Súvislosť medzi uspokojivou úrovňou finančného vzdelávania a pozitívnou tendenciou rozvoja štátnej ekonomiky bola totiž vedecky dokázaná.

Viliam Kratochvíl dodáva, že „ďalším dôležitým cieľom tohto programu je rešpektovanie zásady primeranosti  v postupe od jednoduchého k zložitému."

Podľa Viliama Kratochvíla sú základné vedomosti v oblasti financií niečím, ako „štartovacou rampou“ k ďalšiemu kognitívnemu rozvoju: “Žiačky a žiaci vďaka programu získajú postupne schopnosť vedieť, porozumieť, aplikovať, analyzovať, zhodnotiť a tvoriť v oblasti finančnej kultúry,“ hovorí a dopĺňa: „ To zvýši pravdepodobnosť, že dokážu pochopiť potrebu a kontext finančného vzdelávania, zaujať stanovisko k reálnym situáciám spojených s finančnou kultúrou a správne sa v tejto oblasti rozhodovať.“

Danica Lacová dopĺňa: „FinQ je postavený na reálnych životných situáciách a textoch. Už v mladom veku si tak žiaci začnú osvojovať základné kompetencie pre praktický život, ako napríklad čítanie s porozumením, abstrahovanie, formulovanie hypotéz či ich overovanie.“ Programová riaditeľka ďalej vysvetľuje, že mládež si okrem myslenia osvojí kompetencie aj v oblasti činov: „Žiaci sa naučia posúdiť situácie či vybrať si z konkrétnych alternatív, formulovať osobné ciele a podobne. Budú pripravení nielen vedieť sa rozhodnúť či zaujať stanovisko, ale svoje tvrdenia aj podložiť argumentmi.

Kedy a ako s deťmi hovoriť o peniazoch? Zahrajte sa na bankomat

Danica Lacová odporúča otázku peňazí komunikovať v predškolskom veku. „Deti by už vtedy mali byť oboznámené so základnými informáciami o hospodárení. Samozrejme, vhodným spôsobom,“ hovorí programová riaditeľka a dopĺňa: „V jednom projekte som sa stretla napríklad s hrou na bankomat. V škôlke si ho deti s pomocou pani učiteľky vyrobili a pomaľovali ako zábavnú hru z kartónu. Náš program FinQ zasa zahŕňa rozprávku O troch grošoch.“

Ako sú na finančné vzdelávanie pripravení učitelia?

Viliam Kratochvíl vysvetľuje, že nedostatočná úroveň školskej výuky v oblasti peňazí je skôr chybou systému ako jednotlivcov. „Učitelia, koordinátori a vedenie škôl vedeli pomenovať oblasti, ktoré považujú za zásadné pre rozvoj finančnej kultúry žiakov a žiačok. Problémom je práca so štátnym vzdelávacím programom,“ hovorí odborný garant programu FinQ a dopĺňa: „Najväčšou prekážkou je nesystémovosť finančnej náuky, no aj nízka kvalita metodických a učebných materiálov. Nielen pre žiačky a žiakov, ale aj pre učiteľov.“ Viliam Kratochvíl ďalej konštatuje, že FinQ predstavuje v systéme finančného vzdelávania inováciu a postupnú systémovú zmenu.

Danica Lacová zdôrazňuje, že v rámci FinQ pre učiteľov, koordinátorov a riaditeľov škôl pripravili komplexnú metodickú podporu. „Učitelia sa najprv pripravujú prostredníctvom nášho vzdelávacieho portálu. Potom nasleduje prezenčné vzdelávanie, kde si osvojujú praktický prístup a metodiky programu FinQ. Neskôr majú k dispozícii 250 metodických listov, 250 učebných úloh, testy a hodnotiace nástroje,” tvrdí riaditeľka programu.

Viliam Kratochvíl na záver konštatuje, že FinQ predstavuje vo finančnom vzdelávaní inováciu a postupnú systémovú zmenu. S tou je totiž treba začať čo najskôr, keď sa naše návyky ešte len formujú. V detstve. Vďaka FinQ vzdelávaciemu programu žiaci získajú vedomosti o financiách priamo v kontexte každodennej reality. Len tak vieme zvýšiť šancu, že z nich v otázke peňazí vyrastú zodpovední a uvedomelí dospelí ľudia.

PODCAST: Je pre mladých ľudí reálne šetriť?

Chcete sa naučiť sporiť efektívne? Investori radia, že každý by si mal z mesačného príjmu odkladať minimálne 10 % na horšie časy. Je takéto šetrenie reálne aj pre mladých ľudí a má zmysel sporiť menej? Oplatí sa vôbec začať šetriť už od prvého zamestnania?

Odpovede sa dozviete v tematickom #mamnato podcaste s názvom „Sporenie nás o slobodu nepripraví, práve naopak”.

Hosťami v ňom boli Pavol Škriniar z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave a Tomáš Petrus, investičný expert Slovenskej sporiteľne.

Pokračujte v čítaní