Svet bez odpadov nemusí byť utópiou

Recyklácia nemá byť posledným krokom, ale prvým. Jedinečný ekonomický koncept vysvetľuje, prečo nestačí pridať recyklačné kontajnery, ale treba zmeniť celé myslenie spoločnosti.

V tomto článku sa dozviete:

  • čo je cirkulárna ekonomika a prečo je svetovým trendom,
  • prečo je lepšia ako samotná recyklácia,
  • ako sa môže zapojiť každý z nás.

O cirkulárnej ekonomike budete počuť čoraz častejšie. Naša súčasná ekonomika funguje lineárne, to znamená, že na životný cyklus produktu sa minie veľa zdrojov a výrobky potom len tak vyhodíme. Tento odpad ničí našu planétu a aj keď časť z neho zrecyklujeme, nie je to dostatočné riešenie.

V rebríčku Global Waste Index 2019, ktorý sa zaoberá úrovňou hospodárenia s odpadom, sa Slovensko ocitlo na 9. najhoršej priečke. Aj napriek tomu, že sme sa ako krajina pôvodne umiestnili na 6. mieste v množstve vyprodukovaného odpadu, hodnotenie nám pokazila skutočnosť, že ako krajina máme veľmi nízku mieru recyklácie a vysokú mieru skládkovania.

Cirkulárna alebo obehová ekonomika myslí na konečné štádium produktu už na začiatku, čím sa minimalizuje plytvanie zdrojov. Pozitívne je, že takéto moderné ekonomické zmýšľanie sa udomácňuje už aj na Slovensku.

Stanislav Plevák, ktorý v Slovenskej sporiteľni zodpovedá za spoluprácu s verejným a neziskovým sektorom, má množstvo praktických skúseností s financovaním projektov tohto typu. „Nevyhnutnosť riadenia klimatických zmien je zrejmá každému z nás. Jednou z ciest, ako zabrániť budúcim katastrofám, je aj cirkulárna ekonomika. Ak chceme prežiť, nemáme inú cestu,” hovorí o motiváciách mnohých starostov a primátorov.

Inštitút INCIEN vzdeláva o tejto téme, spolupracuje s firmami, samosprávami aj bežnými ľuďmi. Učí, ako zmeniť myslenie a „recyklovať ekonomicky“. Petra Csefalvayová z inštitútu nám priblížila, ako funguje cirkulárna ekonomika na Slovensku.

Petra Csefalvayová

Petra je spoluzakladateľkou neziskovej organizácie INCIEN, ktorá pomáha zaviesť koncept cirkulárnej ekonomiky na Slovensku. Životnému prostrediu sa profesionálne venuje viac ako 10 rokov a špecializuje sa na ekodizajn, materiály a technológie.

Pojem cirkulárna ekonomika je na Slovensku stále relatívne nový a neznámy. Čo vlastne znamená?

Je to model fungovania spoločnosti, v ktorom by v ideálnom stave odpady nemali existovať. Odrážajú našu dobu, náš život aj našu technologickú vyspelosť. Cieľom obehovej ekonomiky je minimalizovať plytvanie zdrojmi a zefektívniť ich využívanie. Nutne musíme znížiť emisie skleníkových plynov a prispieť k zachovaniu biodiverzity. Dôležité je, aby všetky kroky na seba nadväzovali, cirkulárna ekonomika je o spolupráci.

„Pochopenie súvislostí a kritické myslenie tvoria zmenu. To, čo vyzerá zeleno na konci, na začiatku zelené vôbec nemuselo byť.“

Posúva sa naša spoločnosť smerom k tomuto modelu?

Cirkulárna ekonomika je na Slovensku stále ešte novou témou, ktorá si nachádza svoje miesto. Jednoznačne však je na vzostupe a jej dôležitosť alebo, lepšie povedané, dosah si začína uvedomovať stále viac inštitúcií aj súkromných subjektov. Už to nie je len o odpadoch, cez ktoré na Slovensku vnímame cirkulárnu ekonomiku najsilnejšie, ale je to už aj o ekonomickej efektivite verzus dopade na životné prostredie.

Jedným z významných krokov, ktoré podporia danú tému, je aj založenie platformy Obehové Slovensko, Circular Slovakia. Jeho úlohou je pripraviť prostredie, ktoré podporuje zodpovedné podnikanie založené na obehových princípoch. V tomto projekte sa spojilo sedem inštitúcií, aby zrýchlilo prechod Slovenska na obehové hospodárstvo.

Ako sa vedia do tohto cyklu zapojiť nielen firmy, ale aj mestá a obce?

Mestá a obce sú pre nás kľúčové. Musíme s nimi efektívne nastaviť odpadové hospodárstvo aj šetrenie zdrojov a v mnohých prípadoch je veľký presah aj do ekonomiky miest. Zahŕňa to napríklad správny výber technológií a systémov v rámci nakladania s komunálnymi odpadmi, čo sa môže odzrkadliť aj na šetrení finančných prostriedkov. Dobrým príkladom je aj správne nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom.

Máme už aj na Slovensku nejaký úspešný príklad projektu, ktorý funguje na princípe obehovej ekonomiky?

Zaujímavá je spolupráca spoločnosti CURAPROX so Slovenskou technickou univerzitou na vývoji biodegradovateľných materiálov pre výrobu zubných kefiek, ktoré sú zo 100 % obnoviteľných zdrojov. Po skončení životnosti kefky je možné ju skompostovať. Krásny príklad uzatvoreného cyklu, kde odpad ako taký nevzniká, ale premieňa sa na živiny.

Ďalšie zaujímavé realizácie:

  • Festival Pohoda – organizátori z roka na rok znižujú množstvo odpadov a zavádzajú nové ekologické opatrenia,
  • METRO – s inštitútom INCIEN spolupracuje na nastavení konceptu zero waste v ich firemných kanceláriách,
  • Bencik Culinary Group – postupné zavádzanie zero waste v gastro prevádzkach,
  • Slovenská sporiteľňa – každoročne znižuje spotrebu papiera, ktorý je už na 100 % recyklovaný. Taktiež znižuje emisie CO2 a spotrebu energií. Prostredníctvom Nadácie SLSP zas podporuje množstvo ekologických projektov na Slovensku.

Ako sa môžem zapojiť ja ako občan?

Občania môžu prispieť vlastnými možnosťami v prípade dobrovoľnej práce alebo finančnej podpory. Ale, samozrejme, veľmi dôležité je znižovať svoj vlastný dopad na životné prostredie aj vo forme predchádzania vzniku odpadu a šetrenia zdrojov. Organizácie, ktoré sa venujú práve spolupráci s jednotlivcami, sú napríklad Živica, Priatelia Zeme a my INCIEN.

A pár tipov do domácnosti?

Začať treba už v obchode. Postupne si zvyknite na potraviny v obaloch, ktoré sú recyklovateľné. Plasty obmedzte a snažte sa kupovať len také, ktoré sú ľahko spracovateľné v odpadoch. Napríklad viacdruhové materiály len ťažko dostanú druhú šancu, pretože ich od seba neoddelíte. Bioodpad kompostujte, kompostérov je na trhu veľa do interiéru aj exteriéru. Základom je podľa mňa minimalizácia a dobrovoľná skromnosť.

Viete, kde končí odpad, ktorý produkujeme v mestách? Pozrite sa, ako takáto cesta vyzerá a čo sa s ním deje po spracovaní v našej reportáži z konferencie WhatCity.

Pokračujte v čítaní