Zamestnali sme 60-tisíc nových posíl, kancelárie majú na streche

V posledných desaťročiach v dôsledku klimatických zmien a používania agresívnych pesticídov dochádza k prudkému úhynu včiel na celom svete. Tie sú však kľúčovou súčasťou fungovania väčšiny ekosystémov. Vedci a včelári preto hľadajú spôsoby, ako včelstvá zachrániť. Jednou z ciest sú aj úspešne rozbehnuté projekty mestských úľov.

V tomto rozbzučanom článku sa dozviete:

  • prečo a ako Sporka siahla po posilách na hmyzom trhu práce,
  • prečo by sa ľudia mali spamätať, aby sa mohli z krízy spamätať aj opeľovače,
  • a ako sa dá relaxovať popri office jobe ako urbánny včelár či včelárka.

Hovorí sa, že ak vymrú včely, začne postupne umierať aj celá planéta. Je pravdou, že opeľovacia schopnosť včiel, čiže prenos peľu zo samčích na samičie kvety, ktorý je kľúčový pre veľkú väčšinu rastlín, je pre ľudstvo mimoriadne dôležitá. Včely opeľujú celosvetovo až tri z piatich plodín.

Na Slovensku opeľujú včely až 73 % zo všetkých rastlín, ktoré opeľuje hmyz. S včelami by sa vytratilo aj ovocie a zelenina, ktoré sú dôležitou súčasťou stravy. Museli by sme si tak vystačiť len s rastlinami opeľovanými vetrom či svojpomocne.

Podľa výskumov OSN až 40 % opeľovačov zo sveta hmyzu čelí dnes vyhynutiu. Globálnej kríze opeľovačov však čelia aj iné živočíšne druhy, ako sú vtáky a netopiere.

Najčastejšie opeľovače u nás

Včely medonosné

Včely samotárky

Čmele („čmeliaky”)

Pestrice („osičky”)

Osy

Motýle

Mnohých zrejme prekvapí, že medzi dôležitých opeľovačov patria aj osy, ktoré veľa ľudí na základe ničím nepodložených urban myths považuje za otravné a „zbytočné”. Okrem opeľovania sú osy pre nás ľudí dôležité aj ako prirodzený nepriateľ rôznych záhradných škodcov, ktorí ničia naše úrody. Pôsobia tak aj ako prirodzený „insekticíd”.

K menej typickým, ale stále dôležitým opeľovačom patria aj mole, niektoré druhy chrobákov, mravcov, múch, ale aj komárov. Medzi opeľovače patria aj viaceré druhy vtákov či cicavcov. Okrem netopierov to však môžu byť aj menšie cicavce ako opice, lemury, vačice či niektoré druhy hlodavcov a dokonca aj jašteríc.

Zodpovedným za vymieranie včiel je tzv. syndróm kolapsu včelstiev (z anglického Colony Collapse Disorder). Tento fenomén má niekoľko príčin, všetky však súvisia s vplyvom ľudí na životné prostredie a klimatickými zmenami.

Čo ľudia spôsobili, mali by aj napraviť

„Včely do mesta patria rovnako prirodzene ako zeleň či parky. Včely tu boli aj pred mestom, nie je preto jediný dôvod, aby tu nemohli byť aj s nami,”  hovorí skúsený mestský včelár Tomáš Blaškovič.

Za šírením osvety a realizáciou myšlienky včiel v meste stojí nezisková organizácia Živica, pre ktorú Tomáš pracuje. Učia verejnosť aj firmy, ako sa zapojiť do projektu Mestské včely, vystúpiť z nekomfortnej betónovo-asfaltovej zóny a pomôcť tak zachrániť včelstvá a mestský hmyz.

Skeptici sa pri zrode projektu sprvu obávali toho, či budú mať včely v meste dostatok potravy. „Ukázalo sa však, že mesto s pestrou ponukou kvetov včely bez problémov uživí,” konštatuje Tomáš s úsmevom.

Dobrý deň, sme urbánne včely a budeme tu s vami bývať!

Živica sa dnes stará o tri mestské včelnice (súbor úľov v otvorenom priestranstve) v Bratislave a dve vo Zvolene. Jedna z nich je aj na streche centrály Slovenskej sporiteľne na Tomášikovej ulici. Živica zároveň vzdeláva a odovzdáva skúsenosti dobrovoľným včelárom a organizáciám, ktoré sa starajú o úle v ďalších mestách.

„Miesta, kde sú mestské úle umiestnené, sa navzájom líšia, aby vytvorili viacero modelových príkladov. Chceme tak ukázať, že sa to dá v rozličných podmienkach,” vysvetľuje Tomáš. „Nájdete ich preto nielen na strechách, ale aj terasách, balkónoch či v parkoch a záhradách. Stačí sa len dobre pozerať,” dodáva.

„Máme radosť, že projektom Rozbzučíme Slovenskú sporiteľňu prispievame k rozšíreniu chovu mestských včiel. Zároveň je to symbolické, pretože práve včela bola v minulosti súčasťou znaku prvých sporiteľničných spolkov v Rakúsku aj na Slovensku. Na streche našej budovy našli dobrý domov.”

Danica Lacová
správkyňa Nadácie Slovenskej sporiteľne


„Zamestnanci banky, ako aj ľudia žijúci v susedstve sa uštipnutia nemusia obávať. Aj keď ide o netradičné umiestnenie tohto pracovitého hmyzu, každá včela trafí presne do svojho úľa. Príroda ich totiž vybavila skvelou navigáciou. Včely sa na rozdiel od ôs nezaujímajú o potraviny ľudí a na človeka bez dôvodu nezaútočia. Provokuje ich najmä agresívne správanie v blízkosti úľa.”

Petra Ježeková, manažérka projektu Mestské včely, Živica

V rámci šírenia dobrej myšlienky sa v našich mestských včelniciach konajú aj prehliadky pre verejnosť a školy v rámci iniciatívy Poďte s nami do úľa,” hovorí koordinátorka projektu Mestské včely zo Živice Petra Ježeková, ktorá sa spolu s Tomášom Blaškovičom o „naše” včely aj stará.

Včely zo Sporky

Nadácia Slovenskej sporiteľne sa rozhodla „adoptovať” úle a prispieť tak k propagácii tohto štýlu včelárenia už v roku 2016. Živica umiestnila na našu strechu v bratislavskom Novom Meste vtedy dva úle. Nový domov tu našlo asi 60-tisíc včiel.

„Včelám sa v Sporke už tretí rok neobvykle dobre darí. Veď sa poďte presvedčiť sami,” hovorí Tomáš a otvára dvere, cez ktoré vychádzame na 9. poschodie na strechu.

„Včely majú dolet 3 až 5 kilometrov a v tomto okruhu sa tu nachádzajú nielen záhrady rodinných domov, ale aj divoká zeleň a kvety na „opustených” plochách pozdĺž železnice či v priemyselnom areáli bývalej Dimitrovky,” objasňuje Tomáš a rozhliada sa po okolí.

Petra Ježeková ho dopĺňa a vraví, že mnoho ľudí vníma divoké plochy ako zanedbané a nepekné. Ak však nie sú plné odpadkov, stávajú sa domovom mnohých živočíchov a najmä bohatou potravinovou základňou pre hmyz.


„Minulý rok sme med vytáčali iba raz za sezónu. Zvyšok medu sme nechali včelám na zimu, aby sme ich nemuseli dokrmovať. V tomto roku sme však vytáčali už dvakrát a vyzerá to, že nás ešte jedno vytáčanie čaká. Oba razy sme vytočili približne 50 kíl medu.”

Tomáš Blaškovič, mestský včelár, Živica

„Na rozšírenie ponuky medonosných rastlín sme v minulom roku v spolupráci s Nadáciou Slovenskej sporiteľne vysadili kvitnúce lúky aj okolo budovy banky na Tomášikovej ulici,” hovorí Petra a dodáva, že je to výborným príkladom dobrej praxe a inšpirácie pre ľudí. „Mnohí nás odvtedy kontaktovali a pýtali sa, aké druhy kvetov sme vysievali, lebo si chcú podobné lúky spraviť aj na svojich záhradách,” smeje sa Peťa.

Projekt vysadením lúk a vytočením medu nekončí. Ukazuje jeden z úspešných príbehov farmárčenia a potravinovej sebestačnosti v mestskom prostredí. Jeho cieľom je tiež rozšíriť informácie o problémoch opeľovačov medzi ľudí a podávať tak myšlienku dôležitosti ich ochrany prostredníctvom nich ďalej.

Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica si dalo urobiť aj chemický rozbor stočeného medu zameraný najmä na obsah ťažkých kovov. Výsledky rozboru „mestského” medu boli výborné a v pohode by obstáli aj v porovnaní s tými z „vidieckeho”, pričom med vykazoval aj silné imunoprotektívne účinky.

„Ľudia väčšinou poznajú agátový, lipový, repkový či lesný med. Med z našej budovy je zmesou všetkých kvetov a stromov z okolia a je preto chuťovo aj aromaticky iný – pestrý a zaujímavý.”

Pavla Mašková, Nadácia Slovenskej sporiteľne

Správa o stave včelárstva na Slovensku

Začnime dobrou správou. Tou je, že počet včelstiev sa od roku 2010 na Slovensku zvýšil o 12 % až na celkových 290-tisíc. V počte včelstiev na obyvateľa patríme k husto zavčeleným krajinám. Na tisíc obyvateľov pripadá u nás až 46 včelstiev a na jeden kilometer štvorcový rozlohy ich pripadá 5, čo sú pozitívne údaje.

„Na Medzinárodnom stretnutí mladých včelárov (IMYB), ktoré sa tento rok konalo v Banskej Bystrici, sme v súťaži krajín získali 2. miesto za Českom.”

Petra Ježeková
manažérka projektu Mestské včely, Živica

Problém je skôr so včelármi. Napriek tomu, že ich počet stúpol na 18-tisíc, stúpa aj ich priemerný vek, ktorý dosahuje až 60 rokov. Jednoducho, chýbajú mladí včelári.

Včelárske krúžky na školách sú už tiež len minulosťou. Jedinou školou na Slovensku s včelárskou špecializáciou je Stredná odborná škola Pod Bánošom v Banskej Bystrici. Tá každoročne vychováva nových mladých včelárov, ktorí sú úspešní aj na medzinárodnej úrovni. Mladých včelárov však potrebujeme viac.

Vďaka popularizácii mestského včelárenia začali na kurzy včelárstva postupne chodiť aj mladšie ročníky. „V dnešnej dobe množstvo ľudí v mestách pracuje hlavne duševne. Preto vo svojom voľnom čase radi tvoria a pracujú rukami tak, že z ich práce niečo aj fyzicky zostane,” hovorí Petra. „Pri včelách je, navyše, odmena za prácu doslova sladká, keďže ide o med,” smeje sa Tomáš a dopĺňa Peťu.

Budúcnosť včelárenia na Slovensku spočíva práve preto v kombinácii malých lokálnych včelárov – vrátane tých mestských – s tými, ktorí sa včelárením profesionálne živia a so včelami kočujú tam, kde treba opeľovať.

Čo môžeš urobiť pre slovenské včely ty?

Nebezpečné pre včely, ale aj pre vodný či iný hmyz a tým pádom pre celé ekosystémy sú najmä pesticídy a umelé hnojivá zo skupiny tzv. neonikotínoidov, ktoré sa v agrosektore využívajú ako insekticídy. Môžu včely priamo otráviť, resp. spôsobiť ich dezorientáciu, znížiť imunitu alebo negatívne ovplyvniť ich reprodukciu.

Európska únia obmedzila ich používanie už v roku 2013. V roku 2018 na základe správy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) čiastočný zákaz ešte rozšírila a celkom zakázala používať tri najnebezpečnejšie druhy neonikotínoidov.

Slovensko sa pri hlasovaní, žiaľ, zdržalo, a to aj napriek tomu, že mnohé neziskovky, ktoré sa venujú ochrane prírody, ako aj včelári už roky bijú pred pesticídmi na poplach. Lepšou voľbou sú ekologické varianty hnojív a používanie postrekov, ak sú nevyhnutné, až večer, keď sú opeľovače vrátane včiel menej aktívne.


„Zákaz troch neonikotínoidov považujeme iba za začiatok. Ignorovanie významne negatívneho vplyvu agrochemických látok na včely môže viesť k tomu, že poľnohospodári jednoducho nahradia zakázané látky inými, ktoré sú povolené a pre ekosystémy rovnako nebezpečné. Je načase, aby sme rapídne znížili používanie pesticídov a podporovali prechod na ekologické poľnohospodárske systémy.”

Katarína Juriková, koordinátorka kampane Jedlo pre život, Greenpeace Slovensko

V mestskom prostredí sa včelám darí aj preto, že sa tu vo všeobecnosti používa menej pesticídov či umelých hnojív. Bratislavské mestské lesy sa dokonca rozhodli byť zónou úplne bez pesticídov, čo opäť posunie kvalitu života v hlavnom meste, ktoré je lesmi Malých Karpát prakticky obklopené.

„Vysadiť na balkónoch či v záhradkách pred bytovkami nektárodajné rastliny a pomôcť tak mestským včelám môžeme všetci. Ďalším krokom je vysádzať kvetnaté pásy v mestách aj na okrajoch polí, vyhýbať sa veľkým monokultúram, nechať lúky zakvitnúť a sadiť lokálne dreviny, kvitnúce živé ploty aj kvety,” radí Petra Ježeková zo Živice.

Čo môže (nielen) pre mestské včely urobiť každý z nás

Saďme!

Zvyšujme podiel stromov, kvetov a rastlín, na ktoré je hmyz zvyknutý. Muškáty a petúnie na balkónoch nahraďme nektárodajnými kuchynskými bylinkami, zeleninou či suchomilnými trvalkami.

Pestujme bez jedov!

Pri starostlivosti o rastliny vynechajme používanie pesticídov a iných jedov. Vhodné kombinácie rastlín sa vedia prirodzene brániť. Ovocie pred hubami a škodcami ochráni napríklad cesnak.

Oživme ploty!

Ploty nestavajme, ale ich vysádzajme. Vtáčí zob, drienka, muchovník alebo rešetliak vytvoria krásny živý plot, ktorý poteší nielen oko, ale prospeje aj včelám a ďalším opeľovačom.

Nekosme často!

Nebojme sa nekosenej trávy. Dovoľme lúkam opäť zakvitnúť. Tie bývajú dnes pokosené skôr, ako stihnú vykvitnúť kvety, ktoré sú zdrojom nektáru a peľu. Ničíme tak príbytky aj potravu pre mnoho živočíchov.

Robme hmyzie domy!

Výstavba hmyzích „hotelov” či čmelínov pomáha najmä včelám samotárkam, ktorých je u nás 650 druhov. Nielenže skrášlia váš balkón, ale za odmenu môžete pozorovať, kto k vám priletí na návštevu.

Dajme včelám napiť!

Keď je teplo, padne včelám vhod aj malé napájadlo. Stačí na balkón položiť menší tanier s vodou a kamienkami, aby sa včely neutopili. Nezabudnite potom vodu pravidelne dopĺňať a meniť.

Viac šikovných tipov nájdete aj v príručke Prírode blízka údržba zelene

„Urbánne včelárstvo je krásnym a ušľachtilým koníčkom. Zapojte sa do nášho projektu, starajte sa o vlastné včely a spoločne pre ne obnovme vhodné prostredie pre život.”

Petra Ježeková, Živica

Pokračujte v čítaní