Matej Tóth: Zmysel úspechu spočíva v pozitívnom ovplyvňovaní ďalších ľudí

Matej Tóth patrí medzi našich top športovcov. Držiteľ olympijského zlata však chcel vždy zdieľať svoj úspech s inými, najmä s mládežou. To bolo aj impulzom k založeniu O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Poskytol už mnoho rozhovorov, napísal dokonca aj knihu a osobnú športovú spoveď Odchýlka. My sme sa však chceli pozrieť nielen na jeho športovú, ale aj ľudskú stránku.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

  • prečo sa Matej Tóth rozhodol založiť športovú akadémiu pre deti,
  • ako sa mu aj napriek veľkej záťaži a tlaku darí byť šťastným človekom,
  • prečo boli MS v atletike v katarskej Dauhe také extrémne,
  • a prečo majú zamestnávatelia radi bývalých športovcov.

Ste mediálne známy slovenský športovec – atlét. Aký je však Matej Tóth doma, keď zavrie dvere?

Snažím sa byť úplne rovnaký, ako som bol predtým, kým som sa stal mediálne známym. Mám doma rovnaké povinnosti ako ktorýkoľvek iný chlap (smiech). Navyše tým, že veľa cestujem, snažím sa deťom a manželke svoju neprítomnosť kompenzovať. To, aký som, by lepšie zhodnotili oni. Myslím, že máme krásny láskyplný vzťah a užívame si každý okamih, ktorý sme spolu.

Ako by ste sa postavili k tomu, ak by vaše dieťa chcelo byť tiež profesionálnym športovcom?

Určite by malo našu plnú podporu. Život profesionálneho športovca je náročný, ale aj krásny. Je to úžasná skúsenosť. Profesionálnym športovcom sa človek nestane len preto, že chce. Je to zmes chcenia, pracovitosti, zodpovednosti, šťastia a výkonnosti. V podstate je to zamestnanie s veľmi špecifickými podmienkami prijatia a nie každý na to má. Ak však má dieťa takýto cieľ, treba ho v tom podporiť. Už aj cesta k tomu snu mu v živote môže pomôcť.

Matej Tóth

Matej Tóth

Slovenský reprezentant v atletickej disciplíne chôdza na 20 km a 50 km. Zúčastnil sa viacerých vrcholových športových podujatí a je držiteľom zlatých medailí z MS v Pekingu a olympijských hier v Rio de Janeiro. Na Slovensku získal viacero športových ocenení ako Slovenský atlét roka a Športovec roka na Slovensku. Súčasne je tvárou a iniciátorom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, ktorej cieľom je motivovať deti k športu.

Vráťme sa do vášho detstva. Vždy ste chceli byť profesionálnym športovcom? Čo vás k tomu priviedlo?

Pamätám si vyslovene len detské sny, napríklad autobusár a kombajnista (smiech). A potom už len sen byť profesionálnym športovcom. To som mal možno 13 rokov. Veľmi podstatný bol v tomto môj prvý chodecký tréner Peter Mečiar, ktorý je skvelým motivátorom. V dobrom slova zmysle je fanatik na šport a ten „fanatizmus” preniesol aj na mňa. Keď prišli prvé zlepšenia a úspechy, bol som presvedčený, že je to moja cesta.

Aký vplyv môže mať prostredie, v ktorom mladý športovec vyrastá, na to, aké výkony podá v budúcnosti?

Veľmi veľký. Rodina ho formuje odmalička. Potom tréner a tréningová skupina od začiatku športovej kariéry. Šport nie je len o genetike a talente, ale hlavne o pracovitosti, zodpovednosti, vytrvalosti, schopnosti prekonávať prekážky, tímovo pracovať a o množstve ďalších daností. S tými sa však nerodíme, to všetko získavame výchovou a skúsenosťami.

Osobný profil Mateja Tótha

Manžel, otec a občan Matej Tóth

Narodený v roku 1983. Športovú kariéru začínal ako 13-ročný a popri tom vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. Svoj voľný čas rád trávi s manželkou Lenkou a dcérami Emmou a Ninou. V roku 2018 vydal spolu s Michalom Červeným autobiografiu s názvom Odchýlka ako reakciu na nepotvrdený dopingový škandál.

Mám na mysli aj mnohé mentálne bloky, ktoré odradia deti od športu v skoršom veku. Stretli ste sa s tým?

Tak ako prostredie môže formovať deti pozitívne a dať im vo výchove pozitívne vlastnosti pre šport, môže to byť aj opačne. Môžete mať skvelý talent, ale nedokážete ho využiť. A potom sú prípady, na ktoré asi narážate, keď je vplyv a podpora prostredia, napríklad rodičov, škodlivá.

Stáva sa to najmä, keď je dieťa pod tlakom. Keď si rodičia plnia svoje sny cez deti. Keď si myslia, že ich dieťa bude nový Hamšík, Šatan, Cibulková, Sagan. Ale keď dieťa robí niečo z donútenia, je len otázkou času, kedy sa na to vykašle a vzbúri sa. Čím dlhšie bude robiť veci proti svojej vôli, tým negatívnejšie následky to bude mať na jeho psychiku.

Takže, rodičia, rozlišujte medzi podporou a tlakom! Podpora je povzbudenie, odvezenie na tréning, fandenie na zápase, spýtanie sa na to, ako sa trénovalo. Zasahovanie do tréningu, nútenie ísť na tréning alebo zápas, to je už tlak.

Čo vás motivovalo k otvoreniu vašej športovej akadémie pre mládež?

Keď som vyhral olympiádu, zistil som, že zlatá medaila je krásna, ale v podstate je to len kus kovu. Športový úspech je úžasný, spôsobí radosť a ďalšie pozitívne emócie, avšak je to len chvíľkové. Preto by to mal byť len začiatok oveľa podstatnejšej cesty. Totiž podeliť sa o úspech znamená využiť ho na pozitívne ovplyvnenie ďalších ľudí. A to bolo od začiatku aj cieľom našej akadémie.

Vieme, že deti dnes športujú menej. Pritom všetci vieme, že šport a pohyb ako taký je pre zdravie naozaj potrebný. Najlepší spôsob, ako to priamo docieliť, bolo založenie športovej akadémie.

Športová akadémia Mateja Tótha

Počas školského roka sa môžu deti z materských a základných škôl zapojiť do programu O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Tento rok pod dohľadom 190 odborníkov trénuje takmer 2500 detí, pričom sa pri tréningoch využíva špeciálna metodika, v ktorej sa spájajú najnovšie poznatky z psychologickej prípravy, športového tréningu a vývojovej kineziológie. Celoslovenské aktivity športovej akadémie podporuje aj Slovenská sporiteľňa ako hlavný partner a spolu s Nadáciou Slovenskej sporiteľne organizuje Športový deň Nadácie Slovenskej sporiteľne 2019. Úspech akadémie v treťom ročníku jej existencie si všimol aj Slovenský olympijský a športový výbor, čím získala ich oficiálnu garanciu.

Prečo je šport pre deti dobrý? Čo ich podľa vás učí?

Okrem už spomínaných zdravotných benefitov, ktoré asi nikto nespochybňuje a sú na to tisíce výskumov, je veľmi dôležitý aj pre osobnostný rozvoj. Šport mi dal veľmi veľa a formoval moju osobnosť. Naučil ma zvládať stresové situácie, zodpovedne sa rozhodovať, riešiť problémy a spolupracovať. A mohol by som pokračovať.

Keď som sa rozprával s jedným personalistom, povedal, že radšej zoberú bývalého profesionálneho športovca ako teoreticky nadupaného človeka. Pretože športovec má v sebe spomínané vlastnosti. Navyše sa rýchlo učí a prispôsobuje prostrediu.

Daniel Pastorek

Daniel Pastorek

Už počas štúdia na vysokej škole sa aktívne venoval téme reklamy a sponzoringu v športe. Dnes pôsobí ako športový manažér slovenských vrcholových športovcov vrátane Mateja Tótha. Sám je športovo aktívny od mladosti.

Mateja poznáte nielen ako výborného športovca, ale aj ako človeka. Aký je, keď netrénuje/nešportuje?

Matej okrem toho, že je vynikajúci športovec s veľkou charizmou, je súčasne ako človek veľmi pracovitý, ľudský. Rodina, férovosť a ľudské hodnoty sú prirodzenou a každodennou súčasťou jeho života. Pokiaľ je to čo i len trochu možné, bez váhania sa snaží pomáhať každému, kto ho osloví.

Dá si od vás Matej poradiť či má zvyčajne svoju hlavu?

Rád si vypočuje názor od ľudí zo svojho okolia a potom sa snaží urobiť čo najlepšie rozhodnutie.

Do akej miery je potrebné, aby manažér cestoval so športovcom na súťaže? Aká je vaša úloha počas súťaží?

Nie je nutné, aby manažér cestoval na súťaže. Potrebný som hlavne doma, keď sa pripravujú tlačové besedy pred a po podujatiach, keď je potrebné komunikovať s médiami či reklamnými partnermi.

Ako ste sa k práci manažéra dostali?

Šport bol od detstva súčasťou môjho života. Počas aktívnej športovej kariéry som sledoval, čo v športe funguje a čo by sa dalo zlepšiť. Tieto skúsenosti dnes pravidelne využívam pri práci - snažím sa vytvoriť také podmienky, aby sa športovec mohol plnohodnotne pripravovať. Pred Matejom som už pracoval so športovcami ako Filip Horanský (tenis), Martina Hrašnová (atletika) či Peter Sagan (cyklistika).

Je váš vzťah s Matejom skôr športovo-profesionálny alebo kamarátsky? Dá sa medzi tým balansovať?

Vzťah s Matejom a jeho rodinou mám výborný. Športovec sa musí v každej situácii spoľahnúť na ľudí vo svojom okolí.

Kedy a ako vznikol nápad založiť Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Nápad založiť ŠAMT vznikol po OH v Riu. Rozhodli sme sa pripraviť projekt, ktorý pomôže na základe prepracovanej metodiky a systematickej celoročnej práci riešiť vážnu celospoločenskú tému športu a detí. Deťom klesá pohybová gramotnosť, výrazne sa zvyšuje detská obezita a vyrastá nám menej úspešných športovcov.

Prečo by mali deti športovať?

Šport je nevyhnutnou súčasťou zdravého vývoja detí – ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke. To je aj hlavným cieľom našej akadémie. Chceme pomôcť pri výchove detí, aby z nich vyrástli zdraví féroví ľudia, ktorí budú úspešní v rôznych oblastiach života.

Chôdza ako šport vyzerá relatívne jednoducho. Každý z nás vie chodiť. Aké prostriedky a výbavu na tento typ športu potrebujeme? Postačí si obuť tenisky a začať chodiť?

Presne tak. Beh a chôdza sú asi najlacnejšie a logisticky najjednoduchšie športy.

Ako sa líši tréning pred súťažou a mimo sezóny?

Je v tom veľký rozdiel. V každej fáze prípravy je zaťaženie, objem a intenzita tréningu iná. Jeden extrém je práve v období, keď po oddychu začíname trénovať. Objem sa pohybuje do 100 kilometrov za týždeň a chodíme voľne, často zaraďujeme do prípravy aj iné športy ako beh, bicykel, korčule či plávanie. Na opačnej strane je obdobie približne mesiac pred vrcholom sezóny, keď sa trénuje najviac. Vtedy sa už takmer výlučne chodí a objem je cez 200 kilometrov za týždeň. Môj rekord je 217 kilometrov.

Ako často sa stáva, že kvôli „smole” niekoho iného má ďalší súťažiaci lepšie umiestnenie? Stalo sa také niečo aj vám?

Hlavne na tak dlhej trati, ako je 50-kilometrová, je to bežné. Aj keď u nás by som nehovoril o smole. Nestalo sa mi nič na štýl defektu v cyklistike. Skôr ide o nešťastnú zhodu okolností u súpera - keď si zle rozloží sily, keď má nejaké zdravotné problémy alebo problémy s technikou a je diskvalifikovaný. Na jednej strane je to smola, avšak dá sa to ovplyvniť. Takýchto prípadov bolo viac, dokonca si spomínam na olympiádu v Riu, kde mal Francúz Diniz (Yohann Diniz, pozn. red.) veľké problémy, viackrát odpadol a prepadol sa z prvého miesta na ôsme.

Ak sa vám odlepí alebo rozpadne topánka, môžete si ju počas pretekov vymeniť?

To je dosť veľký problém. Ja som nič také nezažil ani u seba, ani u súpera. Ale teoreticky sa prezuť môžeme. Otázne je, kto má na okruhu pripravené náhradné topánky. Ja teda nie (smiech).

Čo dáva šport vášmu osobnému životu?

Napĺňa ho, dáva mi radosť. Môžem povedať, že som šťastný človek. Aj napriek tomu, že to nie vždy dopadne dobre. Veľmi sa však teším, že vďaka mojim úspechom prinášam radosť aj celému Slovensku. To je momentálne mojou najväčšou motiváciou.

Ako sa o seba staráte po fyzickej stránke, aby ste sa udržali v kondícii a boli fit?

O kondíciu sa stará hlavne tréning. Taktiež je dôležitá aj regenerácia a celková životospráva. Denne cvičím so svojím fyzioterapeutom vývojovú kineziológiu, aby sa moje telo dokázalo čo najefektívnejšie hýbať. Snažím sa zdravo jesť a pravidelne spať.

Šport nie je len o fyzickom tele, ale veľa spraví práve psychika. Ako pracujete so svojím duševným zdravím?

Mám okolo seba skvelých ľudí. Od trénera cez fyzioterapeuta až po rodinu. Funguje medzi nami chémia. Každý vie, čo má robiť a poznajú ma natoľko, že vidia, v akej som pohode, respektíve nepohode a dokážu na to reagovať.

Niekedy potrebujem relaxovať a úplne vypustiť šport z hlavy, inokedy zase, naopak, nakopnúť a zvýšiť svoju koncentráciu. Vďaka tomu je moja hlava v rovnováhe a v pohode.

Čo vás motivuje ísť „cez hranu”, oprieť sa do toho a podať čo najlepší výkon?

Fanúšikovia. A nemyslím len tých priamo na trati alebo tých, ktorí mi fandia doma, ale úplne všetkých ľudí, ktorých môj úspech poteší. Mám šťastie, že robím, čo ma baví. A keď také niečo prinesie radosť aj ďalším, je to skvelý pocit. Občas, keď mi býva na trati ťažko, cítim nový nával energie, ktorú mi posielajú práve ľudia, ktorých chcem potešiť.

Kedy ste pocítili silnú podporu od fanúšikov?

Bolo to v závere ME v Berlíne, keď som sa dostal zo štvrtého miesta na druhé a získal medailu. Skvelá podpora bola aj priamo na trati. Dokonca som videl aj zábery z vašej firemnej akcie v Slovenskej sporiteľni, kde ste ma podporovali na diaľku. Atmosféra, ktorú vytvorili všetci ľudia, bola vtedy jedinečná. Nikdy som ju v tejto podobe ešte nezažil.

Kedy si poviete, že už stačí? Čo je pre vás dôvodom od niečoho odstúpiť alebo to nedokončiť?

Nestáva sa to často, hoci som to už v kariére zopárkrát zažil. Vo všeobecnosti je to vtedy, keď zvíťazí ratio nad vôľou. Keď hlava porazí srdce. Ako v Dauhe. Bolo racionálnym rozhodnutím, že v tých podmienkach to nemá zmysel a že zdravie je pre mňa prednejšie.

Ako si môže športovec poradiť s takými extrémnymi podmienkami, aké boli práve na spomínaných MS v katarskej Dauhe?

Poradiť si s nimi veľmi nedokáže, môže sa im len snažiť prispôsobiť. Potom však zvíťazí nie najlepší, ale ten, ktorý sa im najlepšie prispôsobil.

Ľudské telo je do istej miery adaptabilné. Dokáže sa veciam prispôsobiť, ale potrebuje na to čas a určitú skúsenosť, ako to urobiť. My sme v Dauhe zvolili podobný model ako na iných pretekoch v teple, ale nepočítali sme s tým, že podmienky sú tam oveľa extrémnejšie ako kdekoľvek inde. Navyše sa išlo v nočných hodinách a táto kombinácia už bola pre moje telo neriešiteľná.

Polemika okolo Majstrovstiev sveta v atletike v katarskej Dauhe

Počas Majstrovstiev sveta v katarskej Dauhe vznikali pre športovcov fyzicky náročné situácie. Kvôli extrémnym teplotám a vysokej vlhkosti sa mnohé atletické preteky konali v noci. Šéftréner slovenskej reprezentácie Martin Pupiš označil klimatizovaný štadión a mesto ako miesto duchov, pretože tak, ako štadión, boli prázdne aj ulice mesta. Práve kvôli nevhodným podmienkam a ochrane vlastného zdravia odstúpil z pretekov aj Matej Tóth.

Akí významní sú pre vás sponzori? Majú na dosahovanie výsledkov v športe?

Sponzori boli v mojej kariére kľúčoví. Šport by sme mohli prirovnať k začarovanému kruhu alebo k otázke, čo bolo skôr - sliepka či vajce. Podpora zo štátu je na naše pomery vynikajúca, ale dostanete ju, až keď uspejete. Avšak k úspechu a výsledkom sa bez dobrých podmienok nedostanete. Práve sponzori mi v mládežníckom veku veľmi pomohli. Vďaka nim som mal zodpovedajúce podmienky, potom prišli úspechy a dostal som sa do systému.

Moji terajší sponzori sú už viac-menej mojimi partnermi. Funguje medzi nami vzťah - symbióza. Spolu môžeme moje výsledky premeniť na ešte vyššie hodnoty, ako je športový úspech. Spoločnými silami dokážeme motivovať, inšpirovať a pozitívne ovplyvniť množstvo ľudí.

Aké sú možnosti pre športovcov chodcov po ukončení aktívnej športovej kariéry?

Je to podobné ako u iných športovcov. Veľmi individuálne. Keď však vidím, ako sa uchytili moji kolegovia, obavy nemám (smiech). Ako som už spomínal, športovci majú danosti, ktoré si vážia zamestnávatelia a ktoré sú súčasne vhodné aj pre podnikanie. U vytrvalcov to platí dvojnásobne.

Predstavme si, že je rok 2023 a ukončili ste kariéru. Čo budete robiť ďalej?

Kebyže to viem, som veštec (smiech). Keďže sa však moja kariéra blíži ku koncu, často nad tým uvažujem a alternatív mám viac.

Vyštudoval som žurnalistiku, tak možno skúsim niečo z tejto oblasti (smiech). Určite by som však rád zostal pri tom, čo viem najlepšie – pri športe. Chcem naďalej motivovať, inšpirovať a odovzdávať skúsenosti.

Pokračujte v čítaní