Festivalový backstage: Ako sa plánujú a financujú koncerty, platia umelci a riešia krízy

Hudobné festivaly prinášajú aj u nás kvalitné koncerty a stále sa zlepšujúcu infraštruktúru pre množstvo spokojných návštevníkov. Pomyselnú „latku” domácej festivalovej kultúry pritom dlhodobo dvíhajú festivaly, ktoré sú zároveň trendsettermi celej scény. Vieš však, ako sa taký event financuje a čo všetko sa musí udiať v zákulisí, aby si si mohol užiť dobre zorganizovaný festival?

V tomto festivalovom článku sa dozvieš:

  • ako sa vyvíja svetová festivalová scéna a ako sa na festival zháňajú peniaze,
  • ako dlho sa vyberajú interpreti, ako sa stavajú stage a  ladia technické detaily,
  • ako sa operatívne rieši, ak headliner nakoniec nedorazí,
  • a či na úspech stačí, aby bol festival vypredaný.

Festivalová evolúcia: Pre peniaze alebo pre hudbu?

Dnešné hudobné festivaly sa už nepovažujú za stelesnenie vzbury a slobody ako v čase hippies v 60-tych rokoch. Hlavným rozdielom je cena lístkov. V porovnaní s „matkou” všetkých festivalov legendárnym Woodstockom z roku 1969 sú dnes lístky zhruba 60-krát drahšie a kapely sú platené 20-krát vyššou sumou.

Zdroj: www.cbc.ca

Začiatky majú však všetky festivaly podobné. Aj dnes už globálne známe festivaly boli pôvodne v zásade len akciami pre malú komunitu. Na festivale Coachella v Kalifornii bolo pred 20 rokmi len 1500 nadšencov. Festival Burning Man, ktorý sa koná v púšti Black Rock v Nevade bol na začiatku zase exkluzívnym zážitkom iba pre 80 návštevníkov pohybujúcich sa na okraji (aj alternatívnej) kultúry.

Lístok na Coachellu sa však dnes v prepočte blíži k cene 400 eur. Festival Burning Man, tradičná „antikapitalistická“ udalosť, vygeneruje ročne v prepočte viac ako 20 miliónov eur len za predaj vstupeniek, ktorých stredná cena sa v prepočte blíži k 1300 eurám. Burning Man však dokonca ponúka aj vstup s odvozom na festival súkromným lietadlom vyjde v prepočte na cca 12 a pol tisíca eur.

Obe podujatia zároveň po zohľadnení nákladov a zdanení vytvoria zisk, ktorý sa v prepočte ráta v miliónoch eur. Pre porovnanie, tržby „rodinného” Glastonbury sa pohybujú v prepočte okolo 43 miliónov eur, zisk festivalu dosahuje však menej ako 100-tisíc eur. „Marže sú veľmi nedostačujúce, výdavky sa plošne zvyšujú. Ak prevádzkujete nezávislý festival, budete mať šťastie, ak prežijete prvých 5 rokov,” hovorí generálny riaditeľ britskej Asociácie nezávislých festivalov Paul Reed.

Foto: Jim Bourg/Reuters

V našich končinách sú ceny o niečo priaznivejšie.
7-dňový lístok na budapeštiansky Sziget stojí 250 eur, vstupenka na Colours of Ostrava vyjde v prepočte na 130 eur a vstup na poľský Pol'and'Rock (známy aj pod bývalým názvom Woodstock Festival Poland), ktorý sa každoročne koná v Kostrzyni nad Odrou je zadarmo rovnako ako vstup na najväčší open-air festival sveta Donauinselfest v susednej Viedni.

Dnes sú komerčné hudobné festivaly výnosným biznisom s rastúcim potenciálom. To však neplatí pre nezávislé podujatia Tých skutočne nezávislých, ktoré nie sú vlastnené žiadnou veľkou spoločnosťou a zachovávajú si svoj ráz a špecifickú atmosféru, je vo svetovom meradle čoraz menej. Mnohé z nich sa združujú v Asociácii nezávislých festivalov (AIF).

12 výborných nezávislých festivalov v Európe

(zoradených abecedne)

Flow

Helsinki
Fínsko

Oya

Oslo
Nórsko

Rock Werchter

Werchter
Belgicko

Mad Cool

Madrid
Španielsko

Pohoda

Trenčín
Slovensko

Roskilde

Roskilde
Dánsko

Melt

Gräfenhainichen
Nemecko

Primavera

Barcelona
Španielsko

Sziget

Budapešť
Maďarsko

Nos Alive

Lisabon
Portugalsko

Rock en Seine

Paríž
Francúzsko

Ypsigrock

Castelbuono
Sicília, Taliansko

Najznámejším svetovým festivalom dominujú dnes dve veľké hudobno-eventové spoločnosti - Live NationAEG Live. AEG Live vlastní cez svoju dcérsku spoločnosť aj Coachellu a štyri ďalšie najnavštevovanejšie festivaly v USA. Jej hodnota sa v prepočte blíži k 4,5 miliardám eur.

Obe spoločnosti prirodzene expandujú aj do sveta a postupne získavajú desiatky ďalších festivalov po celom svete. Ich cieľom je zmeniť rizikové a na počasí závislé podnikanie na udržateľné a ziskové podniky. Tam niekde sa však stráca aj atmosféra špecifická len pre festivaly, ktoré nejdú striktne len po komerčnej ceste.

Spomínate si ešte na Hodokvas?

Výborným lokálnym príkladom festivalu, ktorý kúpila spoločnosť vlastniaca najväčšie domáce hudobné festivaly. Počas deviatich rokov jeho existencie na ňom vystúpili interpreti ako Placebo, Korn, The Stooges, Cypress Hill, Sex Pistols alebo Iggy Pop. Festival kúpila rakúska agentúra Nova Music, ktorá organizuje festival Nova Rock v Nickelsdorfe. Posledný Hodokvas sa konal v roku 2008. Ten nesplnil očakávania a na piešťanské letisko pritiahol “iba” 16-tisíc návštevníkov. Pôvodne si mal dať festival len pauzu, napokon sa však už viac nekonal. Noví majitelia v tom čase dôvodili, že festival sa vtedy nedal urobiť tak, aby prežil. Festival Nova Rock však funguje dodnes.

Pre objektivitu treba uviesť, že tzv. korporatizácia v niektorých smeroch znamená aj, že festival je efektívnejší, získa lepšie vyjednávacie pozície a môže robiť globálne ponuky aj v prospech menších festivalových destinácií. To však prináša aj riziko obmedzenia kreativity, keď spoločnosti síce kupujú zaujímavé festivaly, ale zároveň ich robia menej zaujímavými. „Veľké spoločnosti sú postupne silnejšie a agresívnejšie pri získavaní atraktívnych menších festivalov,” dopĺňa Paul Reed.


Foto: Reuters/Jim Urquhart

Situácia v Európe je v tomto ohľade podstatne pozitívnejšia. Vo všeobecnosti je na „starom kontinente” stále dostatok festivalov, ktoré sú v porovnaní, napríklad, s ázijskými či latinskoamerickými zs pohľadu počtu návštevníkov pre festivalové korporácie nezaujímavé.

U nás je toho výborným príkladom trenčiansky festival Pohoda, ktorý zaznamenal už svoj 23. ročník, ale aj Bratislavské jazzové dni a.k.a. „Džezáky”, ktoré si tento rok pripomínajú 45. výročie či Viva Musica! alebo 12. ročník bratislavského Uprising-u.

Platí to však aj pre ďalšie festivaly v širšom stredoeurópskom priestore. Dobrým príkladom zo susedného Česka je Colours of Ostrava, ktorý sa koná v bývalom priemyselnom areáli v Ostrave a Dolných Vítkoviciach. Festival od roku 2016 síce neposkytuje presné počty návštevníkov, ale priemerná návštevnosť sa odhaduje na cca 35-tisíc návštevníkov, čo je o niečo viac ako má Pohoda. Takisto má tiež stanovený maximálny počet návštevníkov.

Väčšina stredne veľkých a veľkých stredoeurópskych festivalov sa pravidelne stretáva v rámci Yourope, čo je asociácia, kde sa združuje viac ako sto európskych festivalov vrátane trenčianskej Pohody, ale aj českých Colours of Ostrava, Rock for People, maďarského Szigetu či poľských festivalov Kraków Live Festival, Off Festival, Orange Warsaw Festival, Open'er Festival či už spomínaný Pol'and'Rock.

Z pohľadu festivalových „koncernov”, ktoré „nakupujú” festivaly je však v našom regióne podstatne zaujímavejší, napríklad, budapeštiansky Sziget s takmer 600-tisíc návštevníkmi, poľský „Woodstock” Pol'and'Rock so 750-tisíc návštevníkmi alebo viedenský Donauinselfest s 3 miliónmi návštevníkov.

Sziget si však už od roku 1993 udržiava prakticky tú istú vlastnícku štruktúru, ktorá sa točí okolo pôvodných organizátorov festivalu a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v blízkej budúcnosti zmeniť.

V prípade festivalu Pol'and'Rock, ktorý funguje od roku 1995 je hlavným organizátorom najväčšia poľská mimovládna organizácia - nadácia Wielka Orkiestra Świątecznej Pomocy (v preklade Veľký orchester vianočnej pomoci) - ktorá festival organizuje ako symbolické poďakovanie svojim dobrovoľníkom. Organizačnou zaujímavosťou viedenského Donauinselfest, je zase fakt, že festival financuje viedenská pobočka Sociálno-demokratickej strany Rakúska (SPÖ).

5 najväčších európskych festivalov podľa návštevnosti

5

Untold Festival

Cluj Napoca
Rumunsko

355 tisíc
návštevníkov

trvanie 4 dni

4

Tomorrowland

Boom, Antverpy
Belgicko

400 tisíc
návštevníkov

trvanie 6 dní

3

Sziget

Budapešť
Maďarsko

565 tisíc
návštevníkov

trvanie 7 dní

2

Woodstock

Kostrzyn nad Odrou
Poľsko

750 tisíc
návštevníkov

trvanie 4 dni

1

Donauinselfest

Viedeň
Rakúsko

3 milióny
návštevníkov

trvanie 3 dni

Úspešne odolávať tomuto tlaku sa však dlhodobo darí aj podstatne väčším európskym festivalom. Festival Glastonbury v anglickom Somersete s návštevnosťou 135 000 ľudí zostáva aj v dnešnej dobe nezávislý a rodinný. Produkuje ho Michael Eavis a jeho dcéra Emily. Dostupnosť hudby cez streamovacie služby síce znížilo predaje nosičov, ale zároveň posilnilo túžbu ľudí zažiť hudbu zblízka a osobne.

Top 5 najväčších mimoeurópskych festivalov podľa návštevnosti

5

Essence Music Festival
 

New Orleans
USA

470 tisíc
návštevníkov

trvanie 3 dni

4

Rock in Rio
 
 

Rio de Janeiro
Brazília

700 tisíc
návštevníkov

trvanie 7 dní

3

Summerfest
 
 

Milwaukee
USA

830 tisíc
návštevníkov

ptrvanie 11 dní

2

Montreal International Jazz Festival

Montreal
Kanada

2 milióny
návštevníkov

trvanie 22 dní

1

Mawazine
 
 

Rabat
Maroko

2,5 milióna
návštevníkov

trvanie 9 dní

Ideálne je, keď sa spojí genius loci miesta konania festivalu so špecifickou atmosférou, ktorá potom funguje aj ako silný word of mouth marketingový nástroj, ktorý sa šíri nielen prostredníctvom spokojných návštevníkov, ale aj jednotlivých interpretov. Takáto správna skladba všetkých festivalových ingrediencií potom umožňuje dlhodobo úspešne prežívať aj menším či stredným festivalom bez zásadných kompromisov, ktoré by zmenili ich charakter.

Presne touto cestou už viac ako dve dekády kráča trenčianska Pohoda. „Pohodu sa snažíme robiť s rovnakým prístupom, ako keď pozývame niekoho k sebe domov na návštevu. Chceme, aby sa u nás cítil dobre, aby mal dobrý program, aby si mal kam sadnúť a ak chce, aj kde prespať, pripravíme dobré jedlo a pitie a urobíme všetko pre to, aby sa cítil dobre aj v kúpeľni či na záchode. Potom môžeme počúvať dobrú hudbu, tancovať, pozerať filmy, debatovať o radostiach i problémoch vesmíru či preberať umenie,“ vysvetľuje prístup šéfka partnerstiev Pohody Katarína Hittrichová.

Všetko pre to, aby sa návštevníci cítili dobre

Organizácia festivalu si vyžaduje myslieť na milión rôznych maličkostí. Najdôležitejšie pre organizátorov je však najmä to, aby sa návštevníci na festivale cítili dobre, a tak pre nich okrem hlavných headlinerov plánujú aj viacero druhov sprievodných programov.

„Mladší ľudia chcú zažiť svoje vlastné dobrodružstvo a nie len stáť na lúke a sledovať svoju obľúbenú kapelu s drinkom v ruke,” hovorí Paul Reed. V prieskume, ktorý Asociácia nezávislých festivalov uskutočnila sa zistilo, že 54 % účastníkov festivalu sa už pri kúpe lístka primárne zameriava na celkový charakter podujatia a iba 7,7 % sa rozhodlo zúčastniť festivalu na základe hlavných účinkujúcich.

Novým festivalovým trendom sú tiež VIP zóny, ktoré ponúkajú komfortnejšie možnosti pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť stanom a bahnu. Tento aspekt však tiež zvyšuje náklady na organizáciu festivalu.

Foto: Michal Augustini/Pohoda

Ako, ale najmä kedy sa skladá festivalový line-up

Človek by si mohol myslieť, že ak prebehne festival, organizátori majú voľno. V skutočnosti si po zatvorení festivalových brán môžu vydýchnuť ozaj iba na chvíľu. Ide totiž o prácu na celý rok. Nad viacerými interpretmi pre nadchádzajúci ročník sa často rozmýšľa ešte pred skončením toho aktuálneho.


„Umelcov plánujeme priebežne. S niektorými komunikujeme niekoľko rokov, kým sa nám podarí dospieť k dohode. Mnoho umelcov z oblasti klasickej hudby v lete vôbec nekoncertuje, iní majú, naopak, kalendár plný na tri roky dopredu.”

Matej Drlička, zakladateľ a riaditeľ festivalu Viva Musica!

„O vhodných interpretoch pre Pohodu uvažujeme prakticky neustále. Line-up najbližšieho ročníka sa tak zväčša začína tvoriť krátko po ukončení toho predchádzajúceho a nad niektorými menami premýšľame často aj niekoľko rokov dopredu. V septembri sa začína prvé kolo showcaseových festivalov, ako aj stretnutia s najväčšími agentúrami zastupujúcimi umelcov,“ vysvetľuje Katarína Hittrichová z tímu Pohody.

Čo sú showcase festivaly? 

Ide o festivaly, kde sa okrem bežných návštevníkov stretávajú aj profesionáli z hudobnej a festivalovej scény a hľadajú umelcov pre svoje podujatia. Stretáva sa tu celý backstage hudobného biznisu. Práve na takýchto podujatiach sa rodia nové hudobné hviezdy, trendy a štandardy celej branže. Ich súčasťou je často aj konferencia, diskusie či workshopy pre organizátorov hudobných eventov. Vystúpenia na nich často raketovo štartujú kariéry mnohých hudobníkov.

Top 5 súčasných showcase festivalov

SXSW
 

Austin, Texas
USA

Liverpool Sound City
 

Liverpool
UK

Sónar
 

Barcelona
Španielsko

Iceland Airwaves
 

Rejkjavík
Island

Eurosonic Noorderslag

Groningen
Holandsko

Zakladateľ Konvergencií Jozef Lupták konštatuje, že vzhľadom na to, že Konvergencie ako festival komornej hudby by nikdy nemali šancu byť komerčne udržateľným festivalom, je u nich sloboda výberu interpretov absolútna a umelcov do line-up-u vyberajú len podľa toho, čo sami považujú v danom roku za špičku svetovej komornej hudby.

„Súťažiť o kapely a interpretov s organizátormi, ktorí majú pod sebou desiatky festivalov po celom svete nie je niekedy jednoduché. Pri zvučných menách interpretov rozhoduje okrem ich routingu, čiže dostupnosti a miesta, kde vystupujú pred či po festivale, samozrejme, aj finančná ponuka,” hovorí šéf Pohody Michal Kaščák na margo bookovania umelcov na festival.

Pokračuje tým, že tento rok veľmi prežívali, že sa im nepodarilo zohnať The Cure (vystúpili na Colours of Ostrava): „Veľmi sme ich chceli už od začiatku. The Cure sú žijúcou legendou. Mať ich aspoň raz v line-up-e by bolo výborné. Keď sme však začali rozmýšľať viac racionálne a zistili si, čo všetko by to nákladovo pre Pohodu znamenalo, vytriezveli sme. Vystúpenie The Cure by nám pohltilo asi tri štvrtiny z rozpočtu určeného pre všetky kapely.”

Dnes však celý tím Pohody rozhodnutie nebooknúť The Cure považuje v konečnom dôsledku za prospešné. „Ak by sme ich bookli, nemali by sme v line-up-e cca dve desiatky takých umelcov ako Mura Masa, Lianne La Havas, Michael Kiwanuka či Charlotte Gainsbourg.Posunuli by sme sa do polohy, ktorá sa mi nepáči. Mali by sme síce jedno veľmi silné meno, ale  prišli by sme tak o mnohé síce „menšie” mená, pri ktorých sa však práve často jedná o najzaujímavejšie hudobné počiny, ktoré zvyšujú odborný, ale aj návštevnícky rating festivalu,” konštatuje Michal Kaščák.

Ako zohnať peniaze na festival

Organizátori festivalu zvyknú zháňať financie viacerými spôsobmi. Zatiaľ čo prevažná časť výnosov z predaja vstupeniek patrí umelcom, organizátori zvyšujú svoje finančné možnosti aj provízie prostredníctvom predaja na mieste a firemného sponzorstva.


„Komorný festival nie je pre partnerov taký „cool” ako rockový festival alebo festival iného žánru, preto sme veľmi vďační za partnerstvá, ktoré sú dlhodobé a v istom zmysle verné. Napriek všetkému máme verných podporovateľov. Väčšinou sú to ľudia, ktorí aj v korporácii predstavujú osvietených ľudí a chcú pomôcť dobrej veci.”

Jozef Lupták, zakladateľ a umelecký šéf festivalu Konvergencie

Väčšina príjmu je z predaja permanentiek, ale veľkú časť tvoria aj prostriedky od partnerov festivalu. V menšej miere sa na jeho rozpočte podieľajú gastroprevádzky, nápojové centrá a ďalší stánkari cez prenájom priestoru.

Návštevníci festivalu tiež minú viac peňazí ako na jednorázových koncertoch, pretože nakupujú jedlo, nápoje a iný tovar v priebehu niekoľkých dní.

Konvergencie

Medzinárodný festival komornej hudby je multižánrovým festivalom, ktorý klasickú hudbu inteligentne prepája s rôznymi inými žánrami. Tento rok prebehol už jeho jubilejný 20. ročník. Počas svojej existencie si postupne vybudoval prestížne miesto na medzinárodnej scéne komorných festivalov a prináša k nám pravidelne top svetových hudobníkov.

Čo koľko na festivale stojí?

Konvergencie 2019 v číslach

Ako sa určuje cena vstupenky

Festivaly priťahujú miléniové publikum zamerané viac na nákup zážitku ako na nákup tovaru. To zase priťahuje sponzorov firiem, ktorí sa snažia zaujať mladšiu generáciu v dobe, kedy sa ich pozornosť sústreďuje podstatne viac na sociálne siete a streamovacie služby ako na televíziu a ďalšie tradičné médiá.

Pri určovaní ceny vstupenky zvykne platiť bežný model cenotvorby – čiže spočítanie nákladov, príjmov zo vstupného a kapacity. „Džezáky”, Konvergencie či Viva Musica! sa snažia zohľadňovať najmä kúpyschopnosť publika a predchádzajúce skúsenosti.


„Pri tvorbe cien za vstupenky vychádzame predovšetkým z minulých skúseností a kúpnej sily publika. Zohľadňujeme, samozrejme, aj náklady na koncert, čiže honorár umelcov, prenájom priestorov, techniky, produkciu, náklady na propagáciu, ale aj napríklad kapacitu sály.”

Jozef Lupták, zakladateľ a umelecký šéf festivalu Konvergencie

„Keď nastavujeme ceny lístkov, vychádzame z predpokladu, aby si návštevníci – študenti, mladí ľudia a ľudia s bežnými príjmami – mohli vstupenky zakúpiť, tým pádom je výška vstupného dotovaná. Inak by vstupenka musela stáť aspoň 60 eur, ako je to v iných západných krajinách,” vysvetľuje produkčná a booking manažérka Katarína Lipová z tímu Bratislavských jazzových dní.

Foto: Zdenko Hanout/Viva Musica!

Podobne je na tom aj festival Viva Musica! „Väčšina finančných prostriedkov je od súkromných firiem. Menšiu, ale stále dôležitú časť dostávame od štátu, napríklad z Fondu na podporu umenia. A v posledných rokoch je čoraz významnejšou súčasťou financovania aj výnos zo vstupeniek,” vysvetľuje Matej Drlička, zakladateľ a riaditeľ festivalu.

Viva Musica!

Bratislavská Viva Musica! ponúka návštevníkom série koncertov klasickej hudby na netradičných miestach

a v netradičných kontextoch. Tento rok sa v uliciach Bratislavy konal už jej 15. ročník. Festival je výnimočný tým, že spája nečakaných interpretov do rôznych fusion foriem, z ktorých vznikajú špičkové a neopakovateľné živé vystúpenia. 

Čo koľko na festivale stojí?

Viva Musica! 2019 v číslach

Foto: Zdenko Hanout/Viva Musica!

Pri stavaní stageov platí to, čo povedia architekti či statici

Samotný festival nie je len o zháňaní financií, marketingu a zazmluvňovaní kapiel, dôležitá je aj technická stránka. Na produkcii Pohody sa podieľajú stovky ľudí a techniku a pódiá si Pohoda prenajíma od spoločností z Veľkej Británie, Nemecka, ako aj ďalších krajín EÚ.


„Posledné dva roky veľa investujeme do celkového dizajnu pódií a koncertných priestorov. Táto časť je nad rámec požiadaviek umelca, ale my chceme Vivu Musicu! posúvať nielen po hudobnej stránke, ale aj po tej vizuálnej.”

Matej Drlička, zakladateľ a riaditeľ festivalu Viva Musica!

Top 5 najdrahších položiek pre organizátora festivalu

Umelci

honoráre, treatment, cesta, ubytovanie

Infraštruktúra

prenájom, siete, manažment odpadu

Technológie

ozvučenie, stage, rôzne návštevnícke zóny

Marketing

online, outdoor aj print reklama, predaj lístkov

Ostatné

bezpečnosť, poistenie, štáb a dobrovoľníci

Jednotlivé nákladové položky sa, samozrejme, festival od festivalu líšia a ich poradie podľa finančnej náročnosti sa môže meniť podľa konkrétnych podmienok, ale vo všeobecnosti platí, že uvedené náklady zhltnú najväčšiu časť každého festivalového rozpočtu bez ohľadu na jeho veľkosť.
 

Foto: Ivan Kelement/BJD

Hlavné slovo pri stavaní stageov majú však architekti a statici. Práve tí rozhodujú, kde sa budú aké stage nachádzať a ako veľké budú. „Samozrejme, podnet vychádza od organizátorov festivalu, ale konečné slovo majú statici a architekti. Bezpečnosť musí byť vždy na prvom mieste,“ objasňuje Katarína Lipová z produkčného tímu Bratislavských jazzových dní.

Bratislavské jazzové dni

Prvý ročník Bratislavských jazzových dní zorganizovala skupinka jazzových nadšencov ešte v roku 1975. Za ten čas prešli kusisko cesty a z malého lokálneho festivalu v strednej Európe sa stalo podujatie, na ktorom každoročne účinkujú hviezdy svetového jazzu. Tento rok si „Džezáky”, ako ich ľudia bežne volajú, navyše pripomínajú už svoje 45. výročie. 

Čo koľko na festivale stojí?

Bratislavské jazzové dni 2019 v číslach

Foto: Ivan Kelement/BJD

Techniku a stage je nutné postaviť za pár dní. V prípade Bratislavských jazzových dní sa v priestoroch stavia asi týždeň a pracuje na tom dokopy približne 30 ľudí.

Podobne je to aj s ozvučením či nasvietením koncertu komornej hudby. „Ak nazvučujeme, tak naozaj vždy len so zvukármi, ktorí majú dostatočný cit a skúsenosť nazvučiť nástroje, ktoré sa použijú. Takisto si vyberáme osvetľovačov, ktorí vedia pracovať s osvetlením tak, aby nehučalo a nerobilo žiaden iný zvuk, ktorý by rušil hudbu, ktorú tvoríme,” vysvetľuje Jozef Lupták.
 

Zdroj: Viki Kollerová/Konvergencie

Ako sa riešia nečakané situácie

Občas sa stane, že niektorí z headlinerov musí svoje naplánované vystúpenie zrušiť. Tento rok napríklad na Pohode nevystúpila švédska speváčka Lykke Li pre zrušený let.

„Zrušený slot sa vždy snažíme čo najvhodnejšie nahradiť. Samozrejme, že ide o stres, krízový manažment a každá sekunda je drahá. V tomto prípade sme siahli po kapele Sink Ya Teeth, čo, mimochodom, zaujalo aj renomované britské médiá ako BBC či NME. Najväčšie umenie je vyjsť pozitívne aj z nepríjemnej situácie,“ objasňuje Katarína Hittrichová z organizačného tímu Pohody.


„Zrušenie koncertu je nepríjemné, ale treba byť vždy pripravený aj na túto možnosť. Pokiaľ je to slušne a zrozumiteľne odkomunikované, diváci to vždy pochopia. Nikdy netreba zabúdať, že nejde o život.”

Matej Drlička, zakladateľ a riaditeľ festivalu Viva Musica!

Ak je to možné, riešením môže byť aj posunutie interpreta, ktorý mal pôvodne vystúpiť v iný deň. Interpret, ktorý z určitého dôvodu vystúpiť nemohol, potom vystúpi o deň či dva neskôr. Každý žáner ma svoje nuansy a to, čo pri jednom type koncertu vôbec neruší, môže byť pri inom mimoriadne citlivé.
 

Zdroj: Viki Kollerová/Konvergencie

Umelecký šéf festivalu Konvergencie spomína na jednu špecifickú situáciu: „Mali sme mladú fotografku, ktorá fotila priamo na koncerte známeho a vynikajúceho rakúskeho huslistu Benjamina Schmida, ktorý hral naozaj veľmi ťažkú skladbu. Mal ju však v zornom poli, čo ho tak vyrušovalo, že musel prerušiť hranie a poprosiť ju, aby prestala. Potom začal znova. Takéto momenty sú veľmi nepríjemné, aj keď sa, prirodzene, stávajú.”

Zdroj: Viki Kollerová/Konvergencie

„Ďakujeme, máme vypredané“

Vypredaný festival sa môže zdať synonymom úspechu, ale stačí to aj k spokojnosti organizátorov? „Vypredaný koncert je fajn. Standing ovation je ešte viac fajn. A úplne najlepšie je vidieť po koncerte rozžiarené tváre divákov, umelcov aj celej produkcie. Každý dobrý hudobný festival je v prvom rade o láske k hudbe a potrebe zdieľať túto lásku a radosť s inými ľuďmi. Úspech je, keď sa toto zdieľanie podarí a vtedy odchádzajú domov všetci spokojnejší a šťastnejší,” vraví Matej Drlička z Viva Musicy!

Vypredaný festival dokonca často neznamená ani to, že je festival automaticky v zisku. Ziskový ročník sa tiež automaticky nerovná dobrej edícii. Jednotlivé ročníky sa posudzujú podľa súboru faktorov.

„Napríklad Pohoda v roku 2017 vypredaná nebola, no napriek tomu išlo o v zahraničí mimoriadne oceňovaný ročník, čoho dôkazom je rekordných 7 nominácií na European Festival Awards či skvelé zmienky o Pohode v The Guardian, The Independent, The Telegraph, Metro a mnohých ďalších svetových médiách,“
hovorí Katarína Hittrichová z organizačného tímu Pohody.
 

Foto: Martina Mičúchová/Pohoda

Pohoda Festival

Najväčší open air festival na Slovensku s výborným ratingom aj celosvetovo. Tento rok sa v Trenčíne konal už jeho 23. ročník. Nájdete na ňom zmes žánrov - od alternatívy, indie, elektroniky, world music, punku až po klasiku. Štandardom je už aj bohatý sprievodný program zameraný na tanec, vizuálne umenie, literatúru, film, divadlo, ekológiu, ale aj na tretí sektor a občiansku spoločnosť. 

Čo koľko na festivale stojí?

Pohoda 2019 v číslach

Hudobné festivaly majú významný vplyv aj na miestnu ekonomiku. Mnoho úspešných festivalov sa koná v menších mestách alebo na osamotených miestach a počas jedného víkendu tam dokážu priviesť desaťtisíce ľudí a vytvoria tisícky dočasných pracovných miest.
Stanú sa tak významnou súčasťou miestnej ekonomiky.

Zdroj: Tomáš Kuša/Pohoda

Miestnym podnikom a ubytovacím zariadeniam sa počas festivalu zvýšia tržby v priemere o 20 až 30 % a počas festivalu majú takmer istotu zárobku. Veď skúste si už dnes, napríklad, okolo obvyklého termínu Pohody zajednať ubytovanie v Trenčíne aj jeho širšom okolí na rok 2020 alebo aj 2021!

Foto: Martina Mlčúchová/Pohoda

Pokračujte v čítaní