RECfruit – aká je cesta od YouTube contentu k profi filmu?

S príchodom sociálnych sietí a dostupných technológií sme sa dostali do štádia, keď vytvoriť video content vie ľahko takmer každý z nás. Na natočenie videa stačí smartfón a apka na strihanie obrazu a zvuku. Videá dnes tvoria až 80 % toho, čo na nete „konzumujeme”. V čom sa však líši bežný video obsah od toho ozaj kvalitného? Aj o tejto otázke je súťaž pre mladých video makerov RECfruit, ktorú Slovenská sporiteľňa podporuje.

V článku sa okrem iného dozviete:

  • prečo je hranica medzi amatérskym a profi filmom stále tenšia,
  • čo mladým filmárom radí známy režisér Peter Bebjak (Čiara, Trhlina),
  • prečo víťaz súťaže RECfruit 2019 napokon nenatočil horor,
  • + pozrite si víťazné videá mladých video makerov a ich konkurencie zo sveta.

Prvé tajomstvo sa skrýva v emóciách

Skúste si spomenúť na posledné video alebo film, ktorý ste videli. O čom bol? O psovi, ktorý vie na povel zahrať mŕtveho? Virálik o dieťati, ktoré sa „kockato” smeje? Seriál o Černobyle? Novú Marvelovku na streame či content od svojho obľúbeného youtubera?

Prečo sa vám v pamäti vynorilo konkrétne video? Keď ste ho videli prvý raz, vyvolalo vo vás emócie, vytvorili sa asociácie a spomienky. Prijali ste príbeh, ktorý sa vám audiovizuálne dostal pod kožu.

Pohľad do sveta klapiek a strihov

Vytvorenie videa s ambíciou nespadnúť do bezodnej priepasti terabajtov priemerného contentu a stať sa dielom, ktoré osloví diváka, vyvolá v ňom emócie a zanechá stopu, si však vyžaduje nielen dobrý nápad a príbeh, ale aj spracovanie scenára a najmä plánovanie.

Treba naplánovať scény, vytipovať a zmapovať natáčacie miesta, napísať dialógy, ak sú súčasťou produkcie, ale aj popísať celkovú atmosféru a emóciu, ktorú chcete, aby video malo.


„Pri natáčaní majte čo najviac záberov. Na konci môžete zistiť, že sa do finálneho videa hodí iná scéna a už ju nedotočíte, lebo rovnaké podmienky nezopakujete. Po technickej stránke je podstatné nastavenie clony a ISO. Zvuk má byť v celom videu rovnomerný, nie raz tichší a inokedy hlasnejší, a hovorené slovo by nemala prehlušovať hudba v pozadí. Pri postprodukcii je zase dôležité precízne „kolorizovať” každý záber, aby bolo video ako celok jednoliate. Na záver je podstatný rendering obrazu do finálnej podoby. Tu však platí, že sociálne siete pri uploade obmedzujú kvalitu obrazu aj zvuku.”

Ctibor Kočiš, fotograf & kameraman, Pokope Studio, Košice (spolupracuje na produkcii contentu pre košickú Tabačku či kino Úsmev)

Dobrá optika je dnes už masovo dostupná

Do tvorby videa vstupujú okrem dobrého scenára a príbehu aj ďalšie dva dôležité faktory. Prvým je kreatívna stránka osobnosti tvorcu a druhým jeho či jej prirodzená schopnosť vidieť svet v obrazoch, mať cit pre detail, dobrú predstavivosť, chuť stále sa učiť niečo nové a držať krok s technológiami.

Pre mnohých amatérskych filmárov je povzbudivý fakt, že mnoho velikánov svetového filmu nemalo či nemá formálne filmárske vzdelanie. Možno sa budete čudovať, ale nájdete medzi nimi množstvo známych mien.

Z tých najzvučnejších napríklad: James Cameron, Ridley Scott, Quentin Tarantino, ale aj klasici ako Federico Fellini, Pier Paolo Pasolini alebo Aki Kaurismäki. Z našich končín zase napríklad legendárna Věra Chytilová.


„Dnes aj oscaroví tvorcovia točia filmy alebo ich časti na mobil. Na vysokej úrovni je v súčasnosti už aj bežne dostupná záznamová technika. Preto by som sa nebál povedať, že technika už nie je tým, čo profi a amatérsky film rozdeľuje. Tieto dva svety delí najmä prístup a profesionalita, lebo aj realizácia krátkeho filmu je komplexným projektom, ktorý treba naplánovať od A po Z. Tam niekde sa aj skrýva kľúč k prerodu amatérskeho filmára na profíka.”

Jakub Červenka, filmový producent a režisér (režíroval napríklad český film Hovory s TGM)

Dnes už tiež existuje viacero úspešných hraných aj dokumentárnych filmov aj od známych režisérov, ktoré boli celé natočené smartfónom. V roku 2011 natočil známy juhokórejský režisér Park Chan-wook 30-minútový ocenený horor „Night Fishing” na iPhone 4. Oscarový dokument Searching for Sugar Man natočil švédsky režisér Malik Bendjelloul v roku 2012 na iPhone cez apku 8mm Vintage Camera. Doposiaľ najúspešnejším filmom natočeným kompletne na smartfón bol debut amerického režiséra Seana Bakera „Tangerine” z roku 2015. Použil pri ňom iPhone 5s.

Známy nezávislý režisér Steven Soderbergh, ktorý urobil kariéru aj v Hollywoode (trilógia Ocens's 11, 12 a 13), natočil na smartfón už dva filmy. Prvým bol horor „Unsane” (2018) natočený na iPhone 7 Plus a druhým „High Flying Bird” (2019). Rovnakým smartfónom natočil krátky film „Snow Steam Iron” aj ďalší hollywoodsky režisér Zack Snyder (300, Batman v Superman, Justice League) cez apku Filmic Pro. V roku 2017 natočil na rovnaký mobil známy francúzsky režisér Michel Gondry (oscarový Večný svit nepoškvrnenej mysle) krátky film „Détour” ako reklamu pre firmu Apple...

Dobu vizuálnu oficiálne spustil YouTube

Keď v roku 2005 vznikal YouTube, určite sa nerátalo s tým, že bude druhou najnavštevovanejšou stránkou po Googli s 1,9 miliardami aktívnych používateľov.

YouTube výrazne prispel k tomu, aby ľudia začali aktívne točiť vlastný obsah a naučili sa (často aj) na profesionálnej úrovni spracovávať vlastné video produkcie. Umožnil zároveň mnohým tvorcom oslobodiť sa od pomerne exkluzívneho TV sveta, využívať ho ako svoj primárny distribučný kanál a konkurovať tak televíziám aj filmu.

Reklamné filmové okienko

„Špecifickým druhom filmovej tvorby je produkcia reklamných spotov. Mnoho ľudí z filmu – amatérov aj profesionálov – začínalo práve pri reklame. Jej tvorcovia majú zväčša tak 5 až 30 sekúnd na to, aby zaujali diváka a zároveň okrem príbehu a emócií odkomunikovali aj značku, produkt a jeho benefity. Pri reklame je tiež mimoriadne dôležitá cieľová skupina. Reklamný spot zameraný na deti či mladých sa napríklad vo veľkej miere líši od toho, ktorý oslovuje dospelých. V televíznych reklamách, navyše, nie je veľa priestoru na nejaké inotaje. Ak potrebujeme byť vo videu vtipní a humorní, malo by to byť jasné hneď na začiatku. Možno sa to nezdá, ale práve tieto drobnosti častokrát ovplyvňujú nielen samotný štýl točenia, ale aj stavbu scény či osvetlenie. Veľmi dôležitým aspektom je aj miesto zverejnenia – na Instagrame treba dodržiavať pri videu úplne iné pravidlá než na Facebooku či YouTube a, samozrejme, iné pravidlá platia zase pre televíznu reklamu. Čo sa štatistík týka, tie hovoria pri reklame jasne v prospech video contentu. Ten je spúšťačom až 73 % nákupných rozhodnutí. To znamená, že ľudia si kupujú najmä tie produkty, ktoré videli vo videu.”

Michal Pastier
kreatívny riaditeľ Zaraguza Bratislava, Zaraguza Praha, GoBigname a Exponea

Talent nie je náhoda, ale dobrá príprava a poctivá robota

Všetko nasvedčuje tomu, že video bude aj naďalej stále populárnejším formátom contentu či už na zábavu, obchod alebo edukáciu. Preto je dôležité, aby naozaj kreatívne video nápady nekončili len doma na disku či na cloude, ale našli si cestu, ako sa zviditeľniť pre širšie publikum.

RECfruit

Je súťaž vo videotvorbe pre začínajúce talenty, ktorú organizuje agentúra ContentFruiter. Cieľom je podporiť mladých video makerov, ktorí sa chcú ukázať svetu, dostať na svoju tvorbu feedback od ľudí z fachu a posunúť sa k bližšie k zviditeľneniu a uplatneniu v branži.

Vďaka iniciatívam a súťažiam ako RECfruit, kde o kvalite video contentu rozhodujú profíci z fachu, sa vytvárajú príležitosti pre mladé talenty, aby sa ich potenciál podchytil ešte v začiatkoch a našli tak plnohodnotné uplatnenie v branži.


„Content a špeciálne video content je celkom prirodzene čoraz väčšou súčasťou našej komunikácie. Podporu mladých talentovaných video makerov prostredníctvom súťaže RECfruit považujeme preto nielen za výbornú iniciatívu, ale aj za investíciu do budúcnosti kvalitnej video tvorby u nás.”

Roman Jazudek, vedúci oddelenia riadenia obsahu značky Slovenskej sporiteľne

Do aktuálneho ročníka súťaže s témou „Bola to náhoda?” postúpilo celkovo 48 videí od mladých ľudí vo veku od 12 do 26 rokov. Ich filmovú tvorbu hodnotila porota zložená zo skúsených profíkov z filmového a televízneho biznisu.

Jej súčasťou bol filmový režisér, scenárista a producent Peter Bebjak, filmový kritik a publicista Peter Konečný, moderátor a investigatívny novinár Patrik Herman, YouTube stratég a video špecialista Ladislav „Shadex” Bóna, filmový kameraman a producent Ján Meliš a pedagóg a kameraman Tomáš Sysel.

Foto: zenskyweb.sk

S aktuálne snáď najznámejším slovenským režisérom Petrom Bebjakom, autorom viacerých oceňovaných filmov u nás aj v zahraničí ako Čiara, Trhlina, Marhuľový ostrov, ale aj seriálov ako Mesto tieňov alebo Dr. Ludsky, sme sa o filme krátko porozprávali...

Prečo ste sa rozhodli pre filmársky svet – a krimi témy?

Peter Bebjak
Filmársky svet je vždy iný a uvedomujem si, že som jedným z tých ľudí, ktorý ho môže meniť. Rôznorodosť, fantázia, kreativita - to sa mi na tom páči najviac. A prečo krimi svet? Pretože ponúka ľuďom pohľad na ich odvrátenú tvár. Avšak tak, ako v rozprávkach, aj v kriminálkach nakoniec dobro zvíťazí nad zlom. Kiežby to tak bolo stále aj v reálnom živote.

Natočili ste mnoho zaujímavých filmov. Ktorý bol pre vás najväčšou výzvou?

Peter Bebjak
Každý film, ktorý idem natáčať, je pre mňa výzvou. Pretože každým novým projektom chcem vyskúšať niečo nové a hľadať nevyskúšané postupy alebo žánre. Každým filmom sa chcem zdokonaľovať. Vlastne sa stále učím.

Keď porovnáte vaše filmárske začiatky s technologickými a digitálnymi možnosťami dnešnej doby, čo by ste začínajúcim filmárom určite odporúčali?

Peter Bebjak
Zmenou technológií sa sprístupnilo natáčanie pre širokú verejnosť. Stlačiť tlačidlo dokáže ktokoľvek, ale to, že natáčate, ešte neznamená, že robíte film. Na druhej strane technológia umožnila, že je oveľa jednoduchšie to stále skúšať a hľadať. Tak sa dá postupne zisťovať, v čom spočíva tajomstvo výroby filmu a ako vytvoriť zaujímavú snímku. A cesta k tomu, aby človek natočil naozaj funkčný záber, je však dnes pre tých, čo majú talent, vďaka technike naozaj kratšia.

Celkovým víťazom RECfruitu sa stal 25-ročný študent Miroslav Marko, ktorého video s rovnomenným názvom ako zadanie sa venuje téme náhody a špecificky fenoménu nenechať nič na náhodu…

Novinkou tohto súťažného ročníka bolo verejné hlasovanie. Najvyšší počet hlasov a cenu Slovenskej sporiteľne získal Marko Gerboc s videom Náhodná výhra v pretekoch?

Víťaza hlavnej ceny poroty Miroslava Marka aj výhercu Ceny verejnosti SLSP Marka Gerboca sme aj v krátkosti vyspovedali.

Ako ste sa dostali k videotvorbe?

Miro
Keď som bol malý, s bratom sme natáčali rôzne krátke videá ešte na starých mobiloch. Väčšinou boli strašidelné a ukazovali sme ich kamarátom na základnej škole. Bavilo nás vymýšľať si strašidelné scénky a hoci sme hororové filmy mali zakázané, neodradilo nás to od ich pozerania (smiech). Horory boli taká naša tajná vec s bratom a možno práve preto som sa dostal k video tvorbe. Aby som mohol tiež strašiť ľudí tak, ako horory strašili svojho času nás (úsmev).

Marko
K videu som sa dostal ako 13-ročný, keď som na foťáku našiel tlačidlo kamerovať (smiech). Tam to celé začalo. Prirodzene som začínal fotkou a až časom som sa začal aktívne venovať videu. Spomínam si na svoje prvé video. Bolo o sánkovačke na lúke. Samé akčné zábery a ten pocit to potom niekomu ukázať a spoločne sa zasmiať! To ma motivovalo točiť ďalej a aktívne sa tomu venovať.

Marko Gerboc

21-ročný študent odboru počítačové siete na Technickej univerzite v Košiciach pochádza zo Sniny. Videu sa ako samouk venuje od 12 rokov. Všetko, čo dnes o natáčaní a fotení vie, sa naučil z internetu. V budúcnosti by chcel, aby sa jeho tvorba týkala filmov a áut. Školu považoval za plán A a video za plán B. Postupne si však tieto jeho plány menia miesto.

Ako vznikol nápad víťazného videa?

Miro
Po dlhšom uvažovaní nad nápadom som si povedal, že nemusím natočiť veľkolepý horor (smiech), ale mohol by som spraviť niečo produkčne jednoduchšie. So spolubývajúcimi sme si dosť často „strihali”, kto odnesie smeti alebo kto poumýva riad, čo bolo vždy o náhode. Tak prišiel aj môj nápad k videu na tému „Bola to náhoda”. Príbeh som teda mal a navyše som nemusel meniť lokalitu a ani cestovať.

Marko
Myšlienka videa vznikla celkom spontánne. Rozmýšľal som nad nejakou emóciou či dojmom, po ktorom by sa divák na konci usmieval. Taký šťastný koniec, ale s nejakým skrytým odkazom. Tak som hľadal, ako prostredníctvom náhody niekomu pomôcť a to tak, aby o tom daná osoba nevedela. Myšlienka vznikla niekde pri pohľade z okna (úsmev).

Čo vo videotvorbe považujete za najväčšiu výzvu?

Miro
V mojom prípade by som povedal, že je to zháňanie hercov (smiech). Možno sa to nezdá, ale fakt som mal problém nájsť niekoho, kto by bol ochotný mi pomôcť a zahrať scény, keďže veľa mojich kamarátov sa na to necíti alebo sa jednoducho hanbia.

Marko
Za najväčšiu výzvu považujem to, že moja tvorba bude jedného dňa taká, že si divák povie: „Wow, toto už nie je amaterizmus.” Rovnako dôležité je však pre mňa aj to, aby vo videu bola emócia - napríklad spraviť pekné krátke video, ktoré zachytí moment, keď sa nevesta rozplače. Zachytiť emóciu je teda ďalšou veľkou výzvou. A ďalším mojím cieľom je urobiť film, ktorý by oslovil väčšiu skupinu ľudí.

Ako chcete ďalej pokračovať v tvorbe?

Miro
Najradšej by som išiel hneď do filmového sveta (smiech). Chcel by som povedať väčší príbeh, čo je niečo, čo v reklame nemôžem. Viac ma zaujíma tvorba postáv a samotného príbehu než technicky dokonalá kinematografia, ktorá sa často vyskytuje v reklamách.

Marko
Pokračovať by som určite chcel. Práve sa učím filmovej tvorbe a určite by raz chcel natočiť nejaký film. Ale pokojne by som bol aj zážitkový youtuber, ktorý cestuje po svete a postuje na svoj kanál nejaké cool videá (smiech). Nie v zmysle vlogu, ale skôr na filmový či dokumentárny štýl. Mojím druhým koníčkom sú autá, takže možno aj točiť recenzie áut.

Ďalší level = svetová konkurencia

Vo svete existuje množstvo festivalov amatérskeho filmu, kde sa víťazi RECfruit-u či ďalšieho domáceho Pezinského amatérskeho/alternatívneho filmového festivalu môžu porovnať nielen s lokálnou, ale aj svetovou amatérskou filmovou konkurenciou.

Jedným z nich je berlínsky WIPE Amateur Film Festival, ktorého hlavnou myšlienkou je hľadanie nového filmového jazyka mimo klasického filmového produkčného a distribučného priemyslu. Jeho mottom je Stay amateur a práve v absencii klasického filmového vzdelania u amatérskych filmárov vidí ich najväčšiu výhodu.

Festival sa koná každoročne koncom októbra. Minulý rok sa celkovým víťazom súťaže stal Dima Markin z Ruska so snímkou „In the Garden there are Airplanes and Nightingales” (V záhrade sú lietadlá a sláviky).

Ďalším výborným festivalom, kde sa stretne amatérsky filmový výkvet z celého sveta, je British International Amateur Film Festival, ktorý sa každoročne koná v rodnom meste Williama Shakespeara Stratford-upon-Avon.

Festival bol odrazovým mostíkom pre viacerých súčasných a vychádzajúcich režisérov. Príkladom je Liam Sanderson a Paul Vernon z UK alebo Riccardo Di Gerlando z Talianska či Belgičan Anthony Nion.

Šanca prihlásiť svoj amatérsky film na tento festival je stále otvorená až do konca januára 2020. Samotný festival sa koná 8. – 10. mája 2020.

Minulý rok vyhrala súťaž postapokalyptická snímka „Mia: A Rapture 2.0 Production”.

Pri pohľade na silnú konkurenciu na svetovej scéne človek podchvíľou zabúda, že ide o amatérske produkcie. Výraz „filmový amatér” dostáva v tejto súvislosti celkom nový a hrdý význam.

Nebáť sa, neleniť a filmovať

Základom úspechu amatérskeho filmára sú dve veci. Prvou je neleniť a dať svojim nápadom vizuálnu podobu. Platí, že kreatívna myšlienka je tu dôležitejšia než jej technická realizácia. Druhou dôležitou vecou, ktorá odlišuje tých úspešných od priemerných, je dôslednosť prípravy, lebo iba talent nestačí. Dobre rozpracovaný scenár, kvalitné dialógy a dopredu premyslené vizuálne koncepty – to všetko sú veci, ktoré „preklápajú” hobby video na reálne filmové dielo.

Pokračujte v čítaní