V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli

Marek Adamov

Marek Adamov – aktivista a spoluzakľadateľ KC Stanica Žilina-Záriečie (foto: Marek Valovčin)

Písal sa rok 2002 a Stanica Žilina-Záriečie patrila k budovám určeným na zánik. Grafity, nelegálna skládka, priestor obkolesený diaľničným obchvatom. Cestujúci sa tomuto miestu vyhýbali a radšej v smere na Rajec nastupovali z Hlavnej stanice. Nikto by nepovedal, že už o pár rokov bude toto miesto patriť k nezávislým kultúrnym centrám svetovej úrovne.

Nemali sme plán. Robili sme, čo nás baví

Keď Marek Adamov išiel raz okolo chátrajúcej a ohyzdnej vlakovej zastávky Stanica Žilina-Záriečie so svojím otcom, povedal si, že presne toto je ten priestor, ktorý si zaslúži nový život. Patril ku skupine gymnazistov, ktorým keď chýbala v deväťdesiatych rokoch kultúra, nezačali bedákať, ale vytvorili jej priestor. Už na škole začali organizovať prvé amatérske akcie.

Interiér kaviarne

Zdroj foto: Marek Valovčin

V roku 1998 začali organizovať neformálne akcie na rôznych miestach Žiliny. „Boli sme partia nadšencov, ktorá chcela robiť niečo pre našu generáciu. Nechceli sme tu mať dieru a kultúrne vákuum, ktoré tu ostalo po páde socializmu,“ hovorí Marek Adamov, spoluzakladateľ nezávislého kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.

„Jednoducho sme sa rozhodli a začali robiť veci podľa našich snov. Zrazu sme zistili, že sa nás nazbiera dosť na koncert aj divadlo, budovali sme alternatívnu scénu. Dnešnými modernými slovami sme my sami boli prvá cieľová skupina, potom prišli ďalšie desiatky a stovky ľudí, ktorí sa ku nám pridali,“ dodáva Adamov.


„Všetko sme začali robiť pre seba. Bola to pre nás cesta, ako odtiaľto neodísť.”

Marek Adamov, spoluzakladateľ nezávislého KC Stanica Žilina-Záriečie

Postupne poznávali možnosti, podporné aj výmenné programy Európskej únie, vďaka ktorým prišli do Žiliny prvé zahraničné kapely a umelci, na ktorých sa ľudia podľa Adamova chodili pozerať ako na exotické stvorenia. V druhej polovici deväťdesiatych rokov mladým ľuďom so záujmom o alternatívnu kultúru chýbalo všetko. Akcie pribúdali, ľudí na nich bolo stále viac a začali si pýtať vlastný priestor.

Nedostatky premenené na pekné veci

Stanica však nebola ich prvým útočiskom v Žiline. Mladí nadšenci to skúsili na Mariánskom námestí, pribudla divadelná sála, no časom pochopili, že toto nie je cesta.

„Byť v historickom jadre nebola výhra, keďže ateliér bol malý aj drahý. Nechceli sme byť ani súčasťou inej kultúrnej inštitúcie, ktoré sú závislé na politike. Aj vďaka inšpirácii zo zahraničia, kde sme videli staré fabriky a industriálne budovy prerobené na kultúre centrá, sme začali hľadať niečo podobné u nás.“

Stanicu sme chceli zrekonštruovať za milión korún, stálo to desať.

Zdroj foto: Marek Valovčin

„Stanica je skrátka dôkazom, že aj priestory, ktoré sa zdajú nevyužiteľné, sa môžu stať krásnymi.”

Marek Adamov, spoluzakladateľ nezávislého KC Stanica Žilina-Záriečie

Rokovanie so Železnicami Slovenskej republiky neboli jednoduché. S podobným projektom na Slovensku nikto neprišiel, a tak ani kompetentní nevedeli, ako sa k nemu postaviť. „Prišli sme na správu majetku, ponúkli sme náš nápad a oni si to ani nevedeli predstaviť a poslali nás preč. Vrátili sme sa viac ráz, stretli sa s desiatkami ľudí, každý za niečo zodpovedal a každého sme museli presvedčiť. Nakoniec sme v roku 2004 podpísali finálnu zmluvu o prenájme na tridsať rokov a začali budovať nezávislé kultúrne centrum,“ hovorí Marek Adamov.

Pomáhali dobrovoľníci, zbierky, mesto pridalo osvetlenie, priestor sa začal pretvárať a systematicky sa vylepšuje dodnes.

„Chceli sme stanicu zrekonštruovať za jeden milión vtedajších korún a stálo to desať. Keby sme vtedy vedeli, že to bude toľko, tak sa do toho nepustíme. Takže to bolo šťastie. A bolo tu množstvo dobrovoľníckej práce, no hotoví nie sme ani zďaleka,“ hovorí Adamov.

Stanica sa stala križovatkou nápadov

Keď dnes prídete na Stanicu Žilina-Záriečie, stretnete tu ľudí, ktorí idú domov vlakom, kúpili si lístok a dajú si počas čakania kávu. Sedia tu spolu s umelcami, ktorí skúšajú divadlo. Uvidíte decká s rukami od hliny z keramického krúžku. Na peróne sa pozdravia pankáči, páni v obleku aj mamičky s kočíkmi. A všetci sú tu doma.

„Je to o rôznorodosti nápadov, myšlienok a ľuďoch, ktorí tu dokážu žiť,“ hovorí Adamov.


„Nie sme miesto pre istú skupinu ľudí. Vytvorili sme miesto pre všetkých.”

Marek Adamov, spoluzakladateľ nezávislého KC Stanica Žilina-Záriečie

Vytvoriť takéto spojenie odlišných svetov nebolo jednoduché. Aj zakladatelia Stanice dlho hľadali prieniky, ako zachovať pôvodnú funkciu stanice, spojiť cestujúcich, bežných ľudí a umelcov, tvorivé duše aj tých, ktorí si myslia, že umenie nie je pre nich.

„Aj na prvý pohľad stratové veci majú pre niekoho zmysel. Robíme veci, ktoré majú aj iný rozmer okrem toho, že nás živia.“

Marek Adamov

„Tejto Stanici sme dali druhú šancu a je v tom aj kus romantiky - železnica, cestovanie, nové stretnutia. Stanica už nie je len špinavé miesto, kde sa čaká na vlak, je to miesto, kam sa prichádza za zážitkami. Každý deň sa tu niečo deje. Fungujú tvorivé dielne, predstavenia, prednášky, kino. Nie je to iba bar alebo klub a nie je to len galéria, ale niečo medzi komunitným a umeleckým. Každý si nájde to svoje,“ usmieva sa Adamov.

Úspech sa nemeria predanými vstupenkami

Pri otázke financií sa Marek Adamov poškriabe po brade a otvorene hovorí: „Je to ťažké, ale príjemné. A máme v tom aj istý pocit slobody a šťastia. Vždy keď to nie je ružové si poviem, že sú aj práce, ktoré sú taktiež málo platené, ale sú aj nepríjemné.“

Navyše príbeh Stanice Záriečie nemal byť nikdy zlatou baňou, start-upom ani developerským projektom. Neboja sa preto realizovať aj stratové aktivity. Pretože tie majú úplne inú hodnotu, ktorá sa nedá vyjadriť bankovkami.

Interiér kaviarne

Zdroj foto: Marek Valovčin

„Aj na prvý pohľad stratové veci majú pre niekoho zmysel. Robíme veci, ktoré majú aj iný rozmer okrem toho, že nás živia. Sme sociálna a kultúrna iniciatíva. Slúžime tu ostatným ľuďom a peniaze potrebujeme len na udržateľnosť. Akcie pre desať alebo dvadsať ľudí nemajú komerčný efekt, ale pre tých pár ľudí sú úplne kľúčové. Nedá sa všetko merať návštevnosťou a financiami. Ak pomôžeme jednému človeku, aby to niekam dotiahol, nezmeníme svet, ale tomu človeku to zlepší život. Dáva to zmysel a je to dôležitá aktivita. Je to ako financovať výskum, ktorý stojí peniaze, ale výsledky možno prídu o desiatky rokov,“ hovorí Adamov.

Nie sme vlak s konečnou stanicou

Ako sa bude písať príbeh Stanice Žilina-Záriečie ďalej potom, čo po nešťastnom nočnom požiari pod žilinskou kruhovou križovatkou Rondel v máji 2019 prišla o divadelnú sálu? Vždy príde niečo nové či nečakané. Niektoré veci odídu, niektoré prídu a s tým počítajú. Vždy sa však opäť postavia na nohy. Cieľom je udržať nastavenú ideu, starať sa o kultúrne projekty, robiť prácu kvalitne a byť tu pre ľudí.

Možno ešte máme čo dobiehať v porovnaní s Nemeckom, ale v porovnaní s ďalšími krajinami je na tom Slovensko naozaj dobre. Práve aj vďaka angažovanosti ľudí, ktorí majú v sebe tvorivosť.

Interiér kaviarne

Zdroj foto: Marek Valovčin

„U nás za každou jednou vecou niekto stojí. Často sa navzájom inšpirujeme. Príkladom je medzinárodný festival animácie Fest Anča, ktorý partia ľudí založila preto, že taký festival tu nebol. Nezaložili by ho, ak by nemali miesto, a to našli práve tu. Vždy bude niečo nové, vždy bude kam ísť dopredu. Sme miesto, ktoré chce ľudí obohacovať, preto treba prísť a užiť si to,“ uzatvára Adamov.

Pokračujte v čítaní