Ako Pán Králiček prežil koronakrízu? Keď bolo najhoršie, rozdávali kávu zadarmo

Gastrobiznis prežíval pre pandémiu náročné obdobie. Mnohé podniky skrachovali, iné zabojovali a dnes napredujú. Jedným z nich je aj Pán Králiček, za ktorým stojí Martin Králik. Ten nám v rozhovore prezradil, ako dokázal podnik prežiť krízu a aké inovácie v kaviarenskom svete čoskoro uvidíme.

V rozhovore sa dozviete:

  • aké boli začiatky kaviarní Pán Králiček,
  • prečo Martin Králik neuvažuje o rozširovaní podniku,
  • aké výhody priniesla podnikom digitalizácia,
  • ktoré kroky zachránili kaviarenský svet v Bratislave pred krachom,
  • čo by poradil začínajúcim podnikateľom v aktuálnom období,
  • na aké novinky sa v tomto sektore môžeme už čoskoro tešiť.

Gastro má za sebou ťažké obdobie. Povedzte nám, akým spôsobom sa podľa vás po pandémii zmení gastrobiznis či kaviarenský život v Bratislave?

To je veľmi dobrá otázka, ale aj veľmi zložitá. My sme neboli až takí závislí od turistického ruchu, snažili sme sa vybudovať základňu zákazníkov z pravidelných konzumentov a obyvateľov Bratislavy. Čiže nás sa to až tak veľmi nedotklo. Keď si však zoberiem do úvahy kaviareň z Korza, to musela byť úplne iná situácia, Bratislava sa stala mestom duchov.

Možno sa takéto podniky budú musieť zamyslieť nad zameraním a modelom, aký u nich funguje. Plus, samozrejme, pandémia uvoľnila množstvo nebytových priestorov, ktoré budú využité na nové gastropodniky či kaviarne, čiže kaviarenský svet sa opäť obohatí o nové prevádzky.

Tento sektor sa stále rozvíja, vznikajú nové postupy prípravy kávy, ale rovnako má každá prevádzka svoju dušu, možno v tomto smere príde niečo zaujímavé. Nechajme sa prekvapiť.

Martin Králik

Martin Králik

Vyštudoval ekonomickú univerzitu a dlhodobo sa pohybuje v oblasti bankovníctva. Stojí za konceptom pojazdných kaviarní Pán Králiček. Prvý vozík na predaj kávy pod týmto menom sa objavil v roku 2012. Podnik momentálne pôsobí na štyroch miestach v Bratislave, rovnako má jednu kamennú prevádzku v štvrti 500 bytov.

Koľko pojazdných kaviarní Pán Králiček môžeme momentálne nájsť v Bratislave?

Momentálne fungujú štyri kaviarne, a to na Poštovej ulici, Laurinskej ulici, najnovšie máme jednu pri OC Central, respektíve pri Centrálnej Klubovni a Twin City. Fungovali sme aj na Primaciálnom a Šafárikovom námestí, kde sa plánujeme vrátiť.

Odišli sme odtiaľ, pretože vinou koronakrízy a obmedzeniam sa v uliciach znížil počet ľudí. Našťastie s iniciatívou Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy Sadni si sa to znova rozhýbalo a my sa môžeme zapojiť.

Bolo pre vás náročné skĺbiť v začiatkoch trvalý pracovný úväzok projektového manažéra s kariérou podnikateľa kaviarnika?

Okrem obsluhy kaviarne a prípravy nápojov obsahuje toto podnikanie ešte množstvo iných aktivít, ktoré som sa snažil pokryť počas voľných dní a víkendov. Nenazval by som to úplne full-time, pretože to bola len jedna pojazdná kaviareň, nie veľký podnik s viacerými zamestnancami, takže sa to dalo zvládnuť.

Spomínate, že ste začínali len s jednou pojazdnou kaviarňou. Mali ste ju vo vlastnej réžii?

V skutočnosti som ju obsluhoval vo vlastnej réžii počas víkendov a podujatí. Inak sme mali už od začiatku zamestnaného jedného zamestnanca, ktorý sa o pojazdnú kaviareň staral počas ostatných dní.

Neskôr ste začali rásť, obsadili ste viacero priestorov. Uvažovali ste počas rozširovania pojazdných kaviarní aj nad ďalšími kamennými prevádzkami?

Čiastočne áno, túto myšlienku som neskôr opustil. Nevzdávam sa jej úplne, ak by bola príležitosť a vhodný priestor, asi by sme do prevádzky šli. Necítim však práve tú potrebu. Každý sa pýta, čo bude ďalej, ako budeme rásť. Ja sa však pýtam, prečo by sme mali mať potrebu rásť? Nerozumiem, prečo sa každý potrebuje zväčšovať.

Chápem, že ak niektoré podniky nerastú, môže ich pohltiť konkurencia alebo niečo podobné. Ak sa to má stať, tak kľudne. Myslím si však, že ak si zachováme kvalitu a nápady, nestratíme sa. Náš prístup vnímam ako správny, nepotrebujeme sa rozširovať.


„Každý sa pýta, čo bude ďalej, ako budeme rásť. Ja sa však pýtam, prečo by sme mali mať potrebu rásť? Myslím si, že ak si zachováme kvalitu a nápady, nestratíme sa.”

 

Koncom marca ste po znovuotvorení trhovísk reagovali na absenciu povolenia predaja pre prevádzky bez trvalého stanovišťa rozdávaním kávy. Aké reakcie vzbudila vaša aktivita? Dokázali ste prispieť k tomu, že v ďalšom kole uvoľňovania sa už na pojazdné prevádzky nezabudlo?

Nás sa to týkalo, preto sme spustili aktivitu pre zachovanie pracovných miest aj vzbudenie pozornosti. Začali sme kávu rozdávať zadarmo. Malo to obrovský ohlas, bolo to vo všetkých médiách a ľudia vysielali pozitívne ohlasy. Preto si myslím, že sme napomohli pri tvorbe ďalších vyhlášok a nariadení.

Okrem ambulantného predaja a vlastnej kávy ste počas pandémie ponúkli aj roznos. Do akej miery išlo o dočasnú náplasť a do akej vám inovatívne riešenia pomohli stabilizovať biznis v ťažkých časoch?

Je to pravda, ponúkli sme aj roznos, mali sme vytvorený sortiment nápojov, pri ktorých oň bolo v utorky a štvrtky možné požiadať. Neskôr sme do zoznamu pridali aj filtrovanú kávu. Trochu nám to pomohlo, ale bola to len kvapka v mori.

Čomu teda vďačíte za úspech vy a čo musí podľa vás robiť kaviareň, aby uspela aj v časoch krízy?

Snažili sme sa fungovať vždy, keď to bolo čo i len trochu možné. Aj keď to po čase nebolo ideálne, šli sme von. Kamenná predajňa bola vždy otvorená. Neuvažovali sme nad tým, že sme v strate. Náš krok ľudia ocenili. Možno mali strach ísť do obchodu, pretože šanca nakaziť sa v obchode je väčšia ako vonku, možno nás len chceli podporiť. Boli však radi, že môžu prísť, zobrať si kávu a porozprávať sa. Hovorili, že sme ostrovček normálnosti v chaose. Otváracie hodiny sa menili, ľudí na uliciach značne ubudlo, snažili sme sa však otvoriť každý deň.


„Kamenná predajňa bola vždy otvorená. Neuvažovali sme nad tým, že sme v strate. Náš krok ľudia ocenili. Hovorili, že sme ostrovček normálnosti v chaose..”

 

Isté obdobie sme si mohli kúpiť kávu v Bratislave zo stánkov viacerých kaviarnikov, ktorí postupne z ulíc vymizli. Prečo sa to podľa vás udialo? Môže za to pandémia, alebo bol trh presýtený?

Ono sa to stalo ešte pred pandémiou. Pokiaľ dobre viem, fungujeme na miestach, kde boli aj iní kaviarnici, na Laurinskej ulici fungujeme už od roku 2019. Vtedy pandémia ešte nebola, čiže si nemyslím, že to spôsobila koronakríza. Faktory, ktoré to spôsobili, však presne pomenovať neviem.

Pozrime sa bližšie na inovácie, ktoré využívate. Medzi prvými prevádzkami na Slovensku ste začali využívať terminál v mobile. Aké benefity toto riešeanie prináša pre pojazdnú kaviareň a jej klientov?

Samotná aplikácia je veľmi intuitívna a príjemná. Nemusíte mať žiadne zložité zariadenia, iba ju nainštalujete do telefónu. Myslím, že zlučovanie funkcií je budúcnosťou.

GP tom – Terminál v mobile

Slovenská sporiteľna v spolupráci s Global Payments priniesla na slovenský trh svetovú digitálnu inováciu, ktorá zmení mobilný telefón na platobný terminál. Mobilná aplikácia funguje na všetkých telefónoch so systémom Android 8 a vyšším a s NFC čipom a k Business účtu v Slovenskej sporiteľni ho viete získať zadarmo až na 12 mesiacov.

Pod vlastnou značkou ponúkate aj balenú kávu, ktorú možno nájsť v kaviarňach. Ako vnímate 
e-commerce segment? Plánujete sa rozširovať aspoň v tejto oblasti?

Áno, túto oblasť plánujeme budovať. Chceme otvoriť e-shop, respektíve už nejakú dobu na tom pracujeme, hýbeme sa však trochu pomalšie, ako sme chceli. Sortimentom budú balené kávy, ktoré si môžete kúpiť aj v našich prevádzkach, rôzne doplnky, ako aeropress či filtre. Všetky veci, ktoré ocenia ľudia na prípravu kávy doma, prípadne v kancelárii.

Aké ďalšie inovácie plánujete? Zachytili sme informáciu o aplikácii s vyhľadávaním trasy k najbližšej prevádzke Pán Králiček. Uvažovali ste napríklad o vernostnom programe alebo rozširovaní sortimentu?

Chceme mať aplikáciu, ktorá by vedela povedať záujemcovi, aká je najkratšia trasa k našej prevádzke, a tiež to, v akom stave sa nachádza, či tam v nepriazni počasia alebo v prípade technickej komplikácie vôbec je.

Uvažujeme aj nad tým, že by obsahovala údaje o pracovníkoch, zákazník by videl, kto v ten deň pracuje. Každý barista má určitý rukopis a osobnosť, ľudia zvyknú svojich obľúbených baristov vyhľadávať.

V aplikácii bude aj vernostný program. Teraz využívame kartičky, na ktorých si zákazníci zbierajú pečiatky a každú piatu, respektíve desiatu kávu majú zdarma. To by sme chceli preniesť do online verzie.

Do sortimentu nám pribudlo zopár noviniek. Sú nimi matcha latte zo zeleného japonského čaju a ľadová masala, pri ktorej nejde o nejaký prášok, ale poctivý sirup, ktorý pripravujeme varením masala korenia a následne ho pridávame do nápojov.

Úplná novinka je, že pribudnú aj nápoje v 250 ml plechovkách. Budeme mať malinkú výrobu, najskôr iba v kamennej kaviarni, kde si ľudia budú môcť zobrať sezónne nápoje, napríklad cold brew tonic, masalu či espresso tonic, rovnako filtrovanú studenú kávu. Tá sa robí ako klasická horúca káva, keď sa však nechá vychladnúť na vzduchu, zoxiduje. Nie je to príjemná chuť, podobne ako „zlomené“ víno. Podarilo sa nám však naraziť na spôsob prípravy, ktorý jej umožňuje ponechať si klasické vlastnosti.

Priestory Pána Králička nájdeme v čoraz obľúbenejšej časti Bratislavy a medzi vašimi „štamgastmi“ sú aj ľudia mimo štvrte 500 bytov. Ako development v oblasti ovplyvňuje váš biznis, má naň vôbec nejaký dosah?

Štvrť, ktorá tam vzniká, bratislavský downtown, má potenciál zmeniť vnímanie bratislavského Nového a Starého Mesta. Koncentrácia spoločnosti je v danej lokalite obrovská. Samozrejme, autobusová stanica dostáva novú tvár. Nemusí sa každému páčiť, myslím si však, že nám prinesie veľa výziev a príležitostí v podobe ďalších zákazníkov a ľudí, ktorí sa budú na ulici premávať.
Môže tam vzniknúť veľmi atraktívny priestor, bude tam cykloveža pre parkovanie bicyklov aj malý park. Výzva pre nás spočíva v novom nákupnom centre, ktoré prinesie ďalšiu konkurenciu a nebude jej málo. Musíme sa snažiť, aby sme vyčnievali aj naďalej.

Počas kríz sa nájde veľká skupina ľudí, ktorí vymenia trvalú prácu za vlastné podnikanie, prípadne popri práci skúšajú rozbehnúť vlastný biznis. Čo by ste im na základe vlastných skúseností na záver odkázali?

Pustiť sa v tejto dobe do niečoho nového je veľmi zložité. Prezradím, že aj my práve v tomto čase pripravujeme rôzne novinky, preto to viem posúdiť. Ľuďom by som odkázal dve veci. Urobiť si detailný prieskum ohľadom pripravovaného podniku, či má produkt zmysel a pridanú hodnotu.

Následne, ak tieto kritériá spĺňa, odporúčam nechať si nápad „uležať“ v hlave, nechať vychladnúť prvotné nadšenie, až potom sa k tomu vrátiť. Ak má daný plán pre človeka stále význam, tak sa doň treba pustiť nanovo a robiť to najlepšie, ako sa dá.

Pokračujte v čítaní