Menej úradníkov, viac ítečkárov. Aké profesie budú dôležité v blízkej budúcnosti?

V súčasnosti sa trh práce ocitol v bode, kedy musí pohotovo reagovať na koronakrízu, no aj na zmeny, ktoré pribúdajú čoraz rýchlejšie najmä v dôsledku digitalizácie. Mnohé pozície miznú, menia sa tiež požiadavky firiem a uchádzačov o prácu. Na to, akým spôsobom sa ponuka a dopyt po práci formujú, sme sa spýtali výkonnej riaditeľky Profesia.sk Ivany Molnárovej a riaditeľky HR Slovenskej sporiteľne Zuzany Polákovej.

V článku sa dozviete:

  • Ako koronakríza ovplyvnila trh práce.
  • Aké profesie budú nasledujúce roky dôležité.
  • Čo pre trh práce znamená umelá inteligencia a robotizácia.
  • Po akých pozíciách je dopyt zo strany uchádzačov.
  • Čo sú mäkké zručnosti a prečo budú stále viac potrebné.
  • Ako sa môžu zamestnanci kariérne rozvíjať.

Keď v dôsledku marcových opatrení podnikom klesli tržby, zmeny boli viditeľné aj na trhu práce. Na pracovnom portáli Profesia.sk v prvý aprílový týždeň evidovali pokles pracovných ponúk oproti roku 2019 až o 63 %. Prirodzene, najviac postihnuté boli pozície v oblasti turizmu a rekreácie.

„Zmizli nám ponuky práce v cestovnom ruchu a gastre, keďže prevádzky museli byť zatvorené,“ hovorí CEO portálu Profesia.sk Ivana Molnárová.

V súvislosti s krízou mnoho zamestnancov stratilo prácu, režim sa zmenil aj pre tých, ktorí zamestnaní zostali. Namiesto každodennej cesty do kancelárie totiž pracovali z pohodlia vlastného domova. Práve tento trend predstavil nové pracovné návyky. Zistilo sa, že aktivity, ktoré sa ešte do marca vykonávali na pracovisku osobne, sa dajú vyriešiť praktickejšie, rýchlejšie a lacnejšie prostredníctvom videokonferencií či e–mailov.

Novému trendu sa rýchlo prispôsobili firmy po celom svete a dokonca z neho začali ťažiť, keďže v online svete sa náklady na zamestnancov výrazne znížili. Aprílová analýza spoločnosti Gartner ukázala, že 74 % finančných riaditeľov firiem chce určitú časť zamestnancov presunúť na home office. 

Firmy potrebujú informatikov

Globálny prechod z osobných stykov do online sféry automaticky znamenal nárast dopytu po zamestnancoch so zručnosťami v oblasti IT. Zvýšený podiel ponúk v tomto sektore zaznamenali aj na portáli Profesia.sk.

„Evidovali sme ponuky IT, ako je databázový administrátor či Java programátor. Dôvodom bola orientácia obchodov na online predaj a taktiež hromadne nariaďovaný home office vo firmách,“ hovorí Molnárová.

Koronakríza však zďaleka nebola prvým ukazovateľom dôležitosti technologického sektora. V dôsledku rozvoja umelej inteligencie a postupnej robotizácie dopyt po IT zamestnancoch stúpa dlhodobo. Na druhej strane však z tohto dôvodu zostávajú mnohé zamestnania ohrozené.

Tento fakt potvrdzuje aj HR riaditeľka Slovenskej sporiteľne Zuzana Poláková. Kým v prostredí banky zostávajú dlhodobo potrební dátoví analytici či špecialisti v digitálnej bezpečnosti, v nasledujúcich rokoch predpokladá úbytok administratívnych a servisných zamestnaní.

50 % dnešnej práce prevezmú v najbližších rokoch roboty a umelá inteligencia, prácu, na ktorú dnes potrebujem týždeň, zvládnem zajtra za jeden deň,“ spomína výrok futurológa Georgea Muira.

Uchádzačov zaujíma administratíva

Aké však majú preferencie samotní uchádzači o zamestnanie? Paradoxne, napriek už spomenutým zmenám zaznamenali za posledné roky na portáli Profesia.sk najviac reakcií na ponuky práve v administratívnej sfére.

„Ide najmä o pozície ako sekretárka, office manager či asistent. Na ďalších miestach ide často o pozície v obchode, ako je obchodný zástupca alebo odborný predajca. Veľký záujem je aj o pozície ako predajca zájazdov či telemarketingový pracovník,“ hovorí Molnárová.

Podľa doterajších dát, ktoré sú na portáli Profesia.sk dostupné, veľké zmeny v dopyte po pracovných miestach Molnárová nepredvída. Práve naopak, poukazuje na dlhodobý problém vysokého počtu absolventov univerzít. Ide predovšetkým o odbory ako prírodné vedy, pedagogika, šport, spoločenské vedy či filozofia.

„Títo absolventi najčastejšie reagujú na pozície administratívneho pracovníka, asistenta, ale aj recepčnej. Často tak ‚kradnú‘ prácu uchádzačom so stredoškolským vzdelaním.“

Jedným z dôvodov je nízky záujem o prácu vo svojom odbore, čo platí najmä pre absolventov pedagogiky. Vysokoškolských uchádzačov je teda viac, ako by bolo potrebné. Zároveň však existujú odvetvia, kde je uchádzačov nedostatok. „Hovoriť môžeme napríklad o informačných technológiách alebo farmaceutickom priemysle,“ dodáva Molnárová.

Technické poznatky nahradia „soft skills“

Popri dátových analytikoch, informatikoch či programátoroch si trh práce čoraz viac vyžaduje expertov na klientské potreby. Dôležití sú aj pre banky.

„Poslaním našich kolegov je starostlivosť o finančnú kondíciu našich zákazníkov a poskytovanie podpory pri novovznikajúcich biznisoch. V Slovenskej sporiteľni budú preto aj v budúcnosti dôležití kolegovia, ktorí vedia pracovať v agilnom prostredí a ktorých hlavným poslaním je dodávať hodnotu pre klienta,“ tvrdí Poláková.

Práve zručnosti ako schopnosť pracovať v dynamickom tíme, kriticky a analyticky rozmýšľať či efektívne komunikovať začínajú zamestnávatelia vyhľadávať čoraz viac. Tieto schopnosti nazývajú aj „mäkké zručnosti“ (z anglického výrazu „soft skills“).

„V posledných rokoch bolo ponúk práce veľa, miera nezamestnanosti bola rekordne nízka, a preto aj počet reakcií na ponuky bol nižší. Z toho dôvodu začali firmy preferovať univerzálnych uchádzačov, ktorí mali kvalitné mäkké zručnosti,“ vysvetľuje Molnárová.

Mnohým uchádzačom však tieto zručnosti chýbajú. Molnárová vidí problém najmä v systéme vzdelávania. Kým školstvo na Slovensku požaduje, aby sa študenti memorovali poučky a špecifické fakty, zamestnávatelia pochopili, že dôležitejšími zručnosťami je napríklad analytické myslenie či schopnosť niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Konkrétne technické poznatky alebo prácu v určitom programe už vedia firmy ľudí naučiť aj sami.

„Nové zručnosti budú mať jedného spoločného menovateľa, a tým je osobný postoj: otvorenosť novým veciam, chuť a vytrvalosť učiť sa, spriateliť sa s umelou inteligenciu. Ideálom bude takzvaný ,multiinštrumentalista‘, ktorý bude vedieť uplatniť svoj talent a skúsenosti pri riešení rôznych úloh a fungovať v rôznych formáciách. Dôležitejšie ako zručnosť zamestnanca bude jeho osobné nastavenie. Zručnosti sa dajú naučiť, ale postoje a konanie na ich základe už menej,“ dodáva Poláková.

Čo môžu pre vlastný rozvoj urobiť zamestnanci? 

Podľa Molnárovej nové vnímanie svojej práce, sebavedomie a motiváciu k sebarealizácii môžu priniesť hlavne pravidelné školenia. Mnohí zamestnávatelia na Slovensku už majú vytvorený samostatný rozpočet na vzdelávanie svojich ľudí. Navyše, ak majú zamestnanci pri výbere školenia voľnú ruku, zvýši sa ich lojálnosť voči firme.

V Slovenskej sporiteľni napríklad zamestnancom ponúkajú možnosti osobného rastu v rámci rôznych úloh a spolupráce v zmiešaných tímoch naprieč bankou. K dispozícii majú aj neobmedzený prístup k online vzdelávaniu prostredníctvom webinárov.

Zamestnanci sa však môžu ďalej rozvíjať aj mimo pracovných hodín. Poláková odporúča najmä trénovať svoju vnímavosť voči zmenám, učiť sa vyhodnocovať svoje zručnosti voči trendom v spoločnosti a investovať do sebavzdelávania. To sa dá uskutočniť napríklad pomocou kníh či Youtube videí.

Najlepší trenažér na učenie sa je však podľa Polákovej nebáť sa nových výziev a zlyhaní. „Ľudia sa môžu zapájať nielen do aktivít vlastného zamestnávateľa, ale aj do aktivít vlastnej komunity, a tak spoluvytvárať prostredie, v ktorom sa dobre pracuje a žije.“

Ľudský faktor zostane dôležitý

Technologický vývoj, ktorý je často označovaný ako štvrtá priemyselná revolúcia, má v súčasnosti na trh práce bezpochyby najsilnejší vplyv. Podľa prognózy Svetového ekonomického fóra táto revolúcia môže v budúcnosti spôsobiť zánik až 75 miliónov pracovných pozícií. 

Našťastie, do roku 2030 bol predpovedaný aj vznik takmer 400 miliónov nových profesií, a to najmä, ak biznisy vo svojich agendách priorizujú prírodu. Práve „nature-smart“ stratégie sa totiž majú stať najviac profitabilnými. V budúcnosti si preto môžeme predstaviť profesie ako špecialista na solárne panely či veterné turbíny. Netreba však zabudnúť na už spomínanú pridanú hodnotu mäkkých zručností, ktorú môže zatiaľ priniesť len ľudský faktor. V neposlednom rade budú vždy potrební lekári, učitelia či manažéri. Nedostatku pracovných miest v dôsledku nahradenia ľudskej práce robotmi sa preto v blízkej budúcnosti netreba obávať.

Pokračujte v čítaní