Planéta včera a dnes: Aký pokrok v udržateľnosti urobil globálny priemysel za posledné desaťročia

Kto je najväčším znečisťovateľom? Sú väčším problémom pre klimatické zmeny fosílne palivá alebo chov hovädzieho dobytka? Ktoré značky sú lídrami v udržateľnosti? Prečítajte si krátku analýzu o dopade ekonomiky na našu planétu.

V tomto článku sa dozviete:

  • Ktoré odvetvia hospodárstva patria medzi najšpinavšie.
  • Kto bude mať problém prejsť na „zelenú vlnu” aj v budúcnosti.
  • Kde sa veci menia, ale, bohužiaľ, nie dostatočne rýchlo.
  • Kde sme urobili zatiaľ najväčší pokrok.

Znečistenie životného prostredia je najväčším zabijakom na svete. Ročne v dôsledku znečistenia podľa údajov OSN zomrie na planéte 13 miliónov ľudí.

Aj problémy okolo nového koronavírusu (COVID-19) nám ukázali, že neúcta k prírode môže mať na zdravie ľudí a ekonomiku enormné dopady. Zrazu sme zistili, že v globalizovanom svete na vyvolanie pandémie môže stačiť aj taký drobný spúšťač ako nakazený pašovaný šupinavec predaný na čínskom trhu.

Boj proti klimatickým zmenám a znižovanie dopadov ľudskej činnosti na planétu preto nepochybne patria ku kľúčovým výzvam súčasnosti.

Ktoré hospodárske odvetvia patria medzi najšpinavšie

Podľa údajov americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia medzi najšpinavšie odvetvia ekonomiky vo svetovom meradle patrí energetika, doprava, výrobný a spracovateľský priemysel či poľnohospodárstvo.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sú najväčšími zdrojmi znečistenia v rámci EÚ výroba elektrickej energie, doprava a chemický, metalurgický či ťažobný priemysel. Kto patrí medzi najväčších znečisťovateľov v Európe, si môžete pozrieť aj na mape na webovej stránke agentúry.

Na Slovensku je v prvej pätici najväčších priemyselných znečisťovateľov ovzdušia týchto päť odvetví: hutníctvo a kovovýroba, ťažba, energie, chemický priemysel a výroba dreva a papiera. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík.

Kto je na najväčším producentom škodlivých emisií?

Top 5 krajín, ktoré vyprodukujú najviac COza rok:

  1. Čína – 10 357 miliónov metrických ton
  2. USA – 5 414 miliónov metrických ton
  3. India – 2 274 miliónov metrických ton
  4. Rusko – 1 617 miliónov metrických ton
  5. Japonsko – 1 237 miliónov metrických ton

Zdroj: Reuters, údaje rok 2017

Podľa IPCC podiel jednotlivých odvetví na celkovom objeme škodlivých emisií vyzeral za rok 2016 takto:

  • Energie (uhlie, ropa, zemný plyn): 35 %
  • Poľnohospodárstvo: 24 %
  • Priemysel: 21 %
  • Doprava: 14 %
  • Budovy: 6 %

Ktoré odvetvia len tak ľahko na zelený model neprejdú

Experti na klimatické zmeny doteraz sústredili pozornosť najmä na obnoviteľné zdroje energií a automobily na alternatívny pohon. V jednej z najnovších štúdií publikovaných v časopise Science tridsiatka popredných klimatológov prišla k záveru, že približne štvrtina emisií CO2 pochádza zo zdrojov, ktoré pri aktuálne nastavených politikách a infraštruktúre vieme len veľmi ťažko eliminovať. Ide o týchto 6 oblastí:

  • premenlivá dodávka energie (podieľa sa 12 % na celkových emisiách CO2),
  • metalurgický priemysel (podieľa sa 5 % na celkových emisiách CO2),
  • cementárenský priemysel (podieľa sa 4 % na celkových emisiách CO2),
  • lodná doprava (podieľa sa 3 % na celkových emisiách CO2),
  • letecká doprava (podieľa sa 2 % na celkových emisiách CO2),
  • cestná doprava na veľké vzdialenosti (podieľa sa 1 % na celkových emisiách CO2).

Ako obnoviteľné zdroje ako vietor či slnečná energia pomaly získavajú prevahu vo výrobe elektrickej energie, vzniká problém s kolísaním elektrickej záťaže. Dopyt po elektrine počas dňa rôzne stúpa a klesá, no tieto zdroje nevieme na požiadanie len tak vypnúť a zapnúť. Riešením sú, samozrejme, batérie, tie sú však v takomto rozsahu stále pomerne nákladné.

Ktoré odvetvia sa menia, ale nie dosť rýchlo

Pozrime sa ďalej na odvetvia, kde k zmenám síce dochádza, ale zatiaľ nie sú dostatočne razantné:

Automobilový priemysel

Automobilový priemysel je v súvislosti s udržateľným rozvojom stále diskutabilným odvetvím. Podľa novej štúdie nemeckých vedcov z Kolínskej univerzity elektromobily dokonca zaťažujú ovzdušie o 11 až 28 % viac ako dieslové autá. Veľa energie sa totiž spotrebuje pri ťažbe surovín a výrobe batérií do áut. To, či sú elektromobily ekologickejšie ako dieslové autá, teda do značnej miery závisí aj od energetického mixu danej krajiny.

Čo sa týka udržateľnosti rozvoja, k svetovej špičke určite patrí značka BMW. Tej sa vďaka inováciám podarilo dosiahnuť plošné zníženie emisií CO2 vo svojich vozidlách o 3,3 %. Automobilka sa zaradila na 26. miesto spomedzi 500 najzelenších spoločností v rebríčku Newsweek. Výnimočné skóre dosiahla aj v nakladaní s odpadom, vodou či energiami.

V rebríčku Newsweek sa vysoko umiestnila aj Toyota, presnejšie na 35. mieste. Zaujímavosťou je, že spoločnosť Tesla známa výrobou elektromobilov sa v rovnakom rebríčku umiestnila až na 431. mieste.

Odevný priemysel

Odevný priemysel patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Ročne vyprodukuje približne 92 miliónov ton odpadu, čo sú približne 4 % z 2,12 miliardy ton, ktoré ľudstvo na planéte vytvorí. Je to viac ako odpadu zo spotrebnej elektroniky a dvakrát toľko ako jedla vyhodeného supermarketmi. Väčšina odpadu vzniká pri procese strihania a zošívania textilu.

Módne značky pritom väčšinou o zmenách zatiaľ viac rozprávajú, ako konajú. Podľa štúdie Pulse 2019 vykonanej spoločnosťou Global Fashion Agenda až 40 % zo všetkých módnych spoločností zatiaľ nevykonalo žiadne kroky smerom k udržateľnému rozvoju. Štúdia zároveň ukázala, že progres v tejto oblasti sa dokonca minulý rok spomalil asi o tretinu

Jednou zo spoločností, ktoré v tomto odvetví idú ostatným príkladom, je outdoorová odevná značka Patagonia. Svoje produkty vyrába z recyklovaných materiálov a časťou zisku prispieva na obnovu pralesov či ochranu ohrozených druhov zvierat. Spoločnosť zároveň zaviedla program, ktorý ponúka opravu oblečenia namiesto jeho vyhadzovania. Vo svojej marketingovej kampani dokonca nabáda, aby si ľudia ich a ani iné oblečenie nekupovali, ak ho naozaj nepotrebujú.

Turizmus a cestovný ruch

V roku 2018 sa na medzinárodné cesty vydalo 1,4 miliardy ľudí a ďalších 6 miliárd cestovalo v rámci svojej krajiny. Počet turistov sa za posledné dve dekády viac ako zdvojnásobil. Niektoré miesta na planéte ako Everest, Galapágy, Benátky či thajské súostrovie Phi Phi sú masovým turizmom vážne ohrozené.

Cestuje čoraz viac ľudí a viac ľudí cestuje čoraz častejšie. Pri aktuálnom odhade nárastu svetovej populácie a súčasnom prístupe spoločností v cestovnom ruchu je tento model pre planétu do budúcnosti neudržateľný.

Čo sa cestovného ruchu týka, najlepšie sú na tom krajiny Škandinávie. Napríklad švédske mesto Göteborg ponúka približne 12 600 hotelových izieb, pričom viac ako 90 % z nich má nejaký certifikát udržateľnosti ako ISO 14001, Nordic Swan či Green Key.

Medzi lídrov v hotelierstve v oblasti ekológie patrí švédska hotelová sieť Scandic. Už od roku 1993 pracuje na tom, aby vo svojich hoteloch čo najviac zredukovala množstvo vody, odpadu či CO2 emisií. Bola to práve táto sieť, ktorá prišla s nápadom svojich hostí požiadať, aby si svoje uteráky zavesili, ak ich chcú ešte použiť a tie špinavé nechávali na zemi. Tento zvyk sa následne ujal v hoteloch po celom svete.

Ktoré odvetvia urobili v udržateľnosti najväčší pokrok

Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel

Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel sú odvetvia, kde sa za posledné roky udialo množstvo pozitívnych zmien aj v dôsledku zmien v správaní spotrebiteľov a ich zvýšenom tlaku na kvalitu potravín. Trh s biopotravinami za posledné roky výrazne rastie. V USA sa jeho hodnota len za posledných 5 rokov zvýšila z 35 miliárd na 48 miliárd dolárov ročne. V Európskej únii je jeho hodnota na úrovni 30,7 miliardy eur ročne. Až polovicu ekologických poľnohospodárskych plôch v EÚ pritom obhospodarujú štyri krajiny – Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Nemecko.

Napriek tomu aj v tomto odvetví existuje stále množstvo problematických fenoménov ako nadmerná aplikácia pesticídov, pestovanie monokultúr, ktoré vyčerpávajú vrchné vrstvy pôdy, nadmerné plytvanie jedlom vo vyspelých krajinách či živočíšna výroba podieľajúca sa na emisiách skleníkových plynov viac ako všetky formy dopravy dokopy.

Závažný problém predstavuje najmä chov hovädzieho dobytka, ktoré má na svedomí až viac ako tretinu z metánu vyprodukovaného ľudskou činnosťou. Pri chove dobytka sa, navyše, spotrebujú veľké množstvá vody, súvisí s ním aj rozsiahle odlesňovanie či častokrát neetické zaobchádzanie so samotnými zvieratami. Možno v budúcnosti k riešeniu tohto problému prispejú aj nové technológie - už dnes vieme „pestovať” mäso v laboratóriu, no jeho cena zatiaľ nie je voči mäsu z chovu konkurencieschopná.

Odborníci sa však zhodujú, že kým sa „umelé” mäso dostane na pulty našich obchodov, našej planéte by do veľkej miery pomohlo, ak by sme konzumáciu mäsa výrazne obmedzili. Niektoré značky ako Beyond Meat idú tomuto trendu naproti a ponúkajú výrobky na rastlinnej báze, ktoré sú mäsu chuťovo príbuzné.

Stavebníctvo a bývanie

Výrazne zmeny k lepšiemu badať aj v stavebnom priemysle. Podľa prieskumu Dodge Data and Analytics za posledných 10 rokov trend „zeleného” stavebníctva významne narástol. Približne dve tisícky profesionálov z viac ako 80 krajín sveta očakáva, že dopyt po projektoch v ekostaviteľstve bude v roku 2021 dvojnásobný oproti roku 2018.

Zelené budovy dnes už nie sú nejakým „výstrelkom“ partie nadšencov. V súčasnosti je to priemyselný štandard a stavebníctvo v posledných rokoch zaznamenalo množstvo inovácií smerujúcich k zlepšeniu životného prostredia. Začali sa vo veľkom používať lepšie izolácie či zasklenia, rôzne inteligentné riešenia na manažment vody, rekuperácie vzduchu, tienenia či vykurovania, ďalej alternatívne zdroje energií či udržateľné materiály so zníženými emisiami, ako aj ekologickejšie postupy pri samotnej stavbe budovy. To všetko dokopy zabezpečuje, že stavebný segment je jedným z najtransparentnejších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví súčasnosti.

Príkladom veľkej spoločnosti, ktorá je v stavebnom segmente známa vysokým ekologickým štandardom, je švédska stavebná spoločnosť Skanska. Tá má v pláne do roku 2030 znížiť emisie CO2 o polovicu v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy a do roku 2045 dosiahnuť nulovú hodnotu.

Kozmetický priemysel a drogéria

Pozitívne zmeny sú vidieť aj v kozmetickom priemysle. Veľké značky verejne komunikujú, že začali pracovať na rozsiahlych zmenách. Spoločnosť L’Oréal sa napríklad zaviazala, že bude pri výrobe svojich produktov používať menej vody a nebude prispievať k odlesňovaniu. Estée Lauder zase vyvíja aktivity na to, aby sa minimalizovali dopady používania palmového oleja na flóru a faunu pralesov.

Podobne je na tom aj Unilever, nadnárodná megakorporácia, ktorá stojí za známymi značkami ako Dove, AXE, Signal, Rexona a stovkami ďalších a svoje výrobky predáva v 190 krajinách sveta. Spoločnosť od roku 2010 aktívne pracuje na tom, aby udržateľnosť bola pevnou súčasťou ich korporátnej identity. Jej cieľom je do roku 2030 znížiť environmentálne dopady z výroby a používania jej produktov o polovicu.

Ale absolútnym lídrom segmentu udržateľnosti je spoločnosť Lush, ktorá ponúka bezobalovú prírodnú kozmetiku. Ak aj je nejaká zabalená, ide o vratný obal, ktorý je po dezinfekcii znovu nasadený do predaja. Značka odmieta testovanie kozmetiky na zvieratách, jej výrobky neobsahujú žiadne toxíny a snaží sa maximalizovať energetickú efektívnosť výrobného procesu.

Kam sme sa posunuli za 30 rokov?

V roku 1992 sa v Rio de Janeiro konala dôležitá konferencia o životnom prostredí, ktorá priniesla zdanlivo veľmi uspokojivé závery. Odvtedy prešlo takmer 30 rokov.

Medzitým vznikli v oceánoch doslova nové kontinenty plastového odpadu, závratným tempom sú odlesňované veľké plochy pralesov, miznú celé populácie živočíchov a priemerná teplota stúpala približne 0,15 – 0,20 °C za desaťročie.

Väčšina popredných vedcov sa zhoduje na tom, že posledné desaťročia sme ani zďaleka nespravili pre trvalo udržateľný vývoj na planéte dostatok a cenné tri dekády sme premárnili. Dokáže sa ľudstvo včas spamätať a urobiť toho pre udržateľný rozvoj viac do tej miery, aby si o 30 rokov aj ďalšia generácia nepovedala, že sme svoju šancu premrhali?   

Pokračujte v čítaní