Prievidzskej firme sa podaril zázrak. Uznáva ju americké letectvo aj piloti Boeingov

Bývalí baníci vyrábajú najdrahšie lietadlá na trhu

Nachádzame sa v prievidzskom Aerospoole, kde už takmer tri dekády vyrábajú Ferrari medzi lietadlami a doteraz ich spravili viac ako 750. Zákazníkov si nachádzajú po celom svete, majú ich vo väčšine európskych krajín, v USA, Južnej Afrike aj na Novom Zélande a ozvali sa im už aj vzdušné sily Spojených štátov.


„Vyrobili sme vyše dvesto prívesov a dodnes jazdia po celom svete. Má ich aj americké letectvo.”

Ján Hrabovský, riaditeľ Aerospolu

Patria medzi top výrobcov ultraľahkých lietadiel na svete a vďaka nim získal hlavný konštruktér Tadeáš Wala v roku 2008 ocenenie Krištáľové krídlo za celoživotné dielo v oblasti konštrukcie banských strojov aj lietadiel.

Prežili krízu, nízku nezamestnanosť v regióne aj narastajúcu administratívnu záťaž. A to všetko bez jedinej pôžičky či dotácie. Z pôvodných stotisíc korún, s ktorými zakladali firmu, vybudovali podnik s miliónovými tržbami a uznávajú ich aj bývalí piloti Boeingov 747.

Dobrý deň, tu americké letectvo

Opísať začiatky Aerospoolu sa dá jedným slovom, podobne ako začiatky množstva iných úspešných firiem. Naivita. Výstižné sú však aj slová ako odvaha, túžba alebo neodbytnosť.

Lietadlá z Aerospoolu lietajú na každom kontinente okrem Antarktídy (zdroj: Miňo Justbe Janičina)

V roku 1991 si ôsmi kamaráti z prievidzského aeroklubu položili otázku: „Čo keby sme sa pokúsili vyrobiť vetroň?” Nebyť Tadeáša Walu, pustili by sa do toho bez konštruktérskeho vzdelania.

Vnímali to ako záľubu, niečo ako chytanie rýb alebo cestnú cyklistiku, a tak začali popri bežných zamestnaniach pracovať na prvom vetroni.

„Keď už sme konečne vylaminovali trup, mysleli sme si, že už vieme o výrobe lietadiel všetko a okamžite sme sa rozhodli založiť firmu,“ odkrýva minulosť riaditeľ a jeden zo spoločníkov firmy Aerospool Ján Hrabovský.

Začali vyrábať prívesy na prepravu vetroňov, pri ktorých využili aj to málo, čo o laminovaní vedeli. Prvými zákazníkmi sa stali české a slovenské aerokluby a vďaka nižšej cene sa Aerospoolu podarilo uspieť aj vo Veľkej Británii, v USA, Japonsku či v Argentíne.

„Päť prívesov má od nás dokonca aj americké letectvo. Celkovo sme ich vyrobili vyše dvesto a dodnes jazdia po celom svete,“ vymenúva Hrabovský.

Vyrábajú dva druhy lietadla. Dvojmiestne (v popredí) a štvormiestne (v pozadí). (zdroj: Miňo Justbe Janičina)

Najdrahší na trhu

Ako bývalí inžinieri, baníci či vodiči začali vyrábať aj kryty na banské vŕtačky, nadstavby na policajné dodávky, nádrže na bionaftu alebo kapotáž na traktory a opravovali aj komín v Štúrovských papierňach alebo fontánu pred Bojnickým zámkom.

Postupne však zo všetkého upustili a začali si plniť skutočný sen. A tak dnes vyrábajú moderné ultraľahké lietadlá, majú najväčší servis vetroňov v Európe, obrat v miliónoch eur a okolo 110 zamestnancov.

V prvom roku vyrobili dve lietadlá, potom štyri a v súčasnosti vyjde z výrobných hál Aerospoolu nové lietadlo každý piaty pracovný deň.

„Ultraľahké lietadlo sa dá kúpiť od 40-tisíc eur, cena nášho je od 70- do 150-tisíc eur. Nejde nám totiž o výrobu množstva lacných lietadiel. Sme možno najdrahší na trhu, ale záleží nám na detailoch aj na miestach, ktoré nevidieť. Preto sú zákazníci ochotní počkať aj rok. Vedia, že dostanú kvalitu.“

Pri výrobe si dávajú záležať aj na tom, čo nevidieť. Aj to musí vyzerať pekne. (zdroj: Marek Valovčin)

Bez akýchkoľvek patentov

„Brať eurofondy je pre nás rovnakým nezmyslom ako voda v prútenom koši. Akonáhle chceme v našom biznise niečo vymýšľať, nemôžeme polroka pripravovať projekt a ďalšieho polroka čakať na schválenie. Po vzniku nápadu začíname okamžite. Keď niečo vie zlepšiť procesy alebo zvýšiť bezpečnosť a komfort z lietania, ideme za tým. Ktosi má motto ,robme veci lepšie‘, my sme si ho upravili na ,robme veci jednoducho‘,“ vysvetľuje Hrabovský.

Na veci sa snaží nazerať jednoduchou optikou a nehľadať v nich niečo zložité. Pristupuje tak aj k registrovaniu patentov. Nemajú žiadne.

„Keď sa chceme posúvať dopredu, musíme medzi sebou všetci spolupracovať. Aj preto sme si nič nedali patentovať, pretože podľa nás nemáme veci, ktoré by mali byť predmetom patentu,“ priznáva Hrabovský.


„Eurofondy sú pre nás nezmysel. S nápadmi začíname okamžite, nemôžeme polroka čakať na schválenie.”

Ján Hrabovský, riaditeľ Aerospolu

Na veci sa snaží nazerať jednoduchou optikou a nehľadať v nich niečo zložité. Pristupuje tak aj k registrovaniu patentov. Nemajú žiadne.

„Keď sa chceme posúvať dopredu, musíme medzi sebou všetci spolupracovať. Aj preto sme si nič nedali patentovať, pretože podľa nás nemáme veci, ktoré by mali byť predmetom patentu,“ priznáva Hrabovský.

Svet je riadený právnikmi

Nárastu konkurencie sa obávať nemusia. Noví výrobcovia lietadiel prakticky nevznikajú, keďže administratíva je obrovská.

Kým pred desiatimi rokmi bol pomer manuálnej práce a administratívy zhruba tri ku jednej, dnes už zaberá práca od stola viac ako polovicu času. Príručka, ktorú dostane pilot k lietadlu, už narástla na taký počet strán, že sa vyrovná aj obrovským komerčným lietadlám.

„Všetko to smeruje k tomu, že z ľudí urobíme biorobotov. Občas mám dojem, že úrady chcú spraviť lietanie také bezpečné, ako bolo v 17. storočí. Vtedy sa nikto nezabíjal v lietadlách. Pretože žiadne ešte neboli,“ hovorí Hrabovský.

Aerospool (zdroj: Miňo Justbe Janičina)

Z nedôvery spolupráca

V pokroku im nebráni len stúpajúca administratívna záťaž, spomalila ich aj kríza. V roku 2009 im poklesli predaje z 80 na 50 lietadiel ročne, preto museli niektorých zamestnancov prepustiť. Nechali si len tých najlepších a spolupracujú s nimi dlhodobo. Až 40 percent ľudí je u nich viac ako desať rokov, niektorí dokonca už 25.

Postupne si vytvorili takú databázu zákazníkov, že len pravidelný servis lietadiel im generuje značný obrat. Okrem vlastných lietadiel servisujú aj vetrone, ktoré ľudia privážajú z celého sveta.

Spolupracovať začali aj s nemeckým výrobcom vetroňov Schempp-Hirth, pre ktorého ich skladajú, lakujú a robia povrchovú úpravu. V začiatkoch im však západniari neverili.

„Stalo sa nám, že si zákazník so sebou zobral aj technika, ktorý nás mal skontrolovať. Myslel si, že jeho lietadlo bude zle opravené a cenu stlačí dole. Lenže ho prekvapila naša kvalita a ponúkol nám spoluprácu,“ spomína Hrabovský.

Práve precíznou prácou a vytrvalosťou si získali dôveru celého leteckého sveta. A to aj napriek tomu, že sa občas pri práci rozprávajú o plánoch na víkend. Alebo možno práve preto.

Pokračujte v čítaní