Slováci zarábajú v hernom biznise milióny eur

Segment videohier prerástol do giganta, ktorý je v súčasnosti väčší ako hudobný a filmový priemysel dokopy. Na konci roku 2020 bola jeho hodnota 132 miliárd eur. Aktívne ho tvoria aj Slováci. 

V článku sa dočítate:

  • koľko stojí vytvorenie novej hry, od vývoju po uvedenie na trh,
  • čo je pri výrobe hry najdrahšie,
  • ako financovali svoje začiatky zabehnuté slovenské vývojárske spoločnosti,
  • aké možnosti financovania majú firmy dnes,
  • či je ťažké nájsť zamestnancov pre výrobu videohry,
  • aké sú priemerné platy v tomto odvetví,
  • čo je budúcnosťou herného priemyslu a aké trendy ovládnu Slovensko.

Prvé spoločnosti orientované na vývoj videohier začali na Slovensku vznikať pred viac ako dekádou. Dnes je aktívnych 55 spoločností, ktoré mali v roku 2019 obrat dokopy viac ako 51 miliónov eur a výhľad na rast aj v ďalšie roky.

Prirodzene rastie aj počet pracovných miest, ktoré toto odvetvie vytvára. V krátkodobom horizonte by sa slovenský herný biznis mal dostať na úroveň tisíc zamestnancov, čím jasne dáva najavo, že v budúcnosti bude mať pomerne silné slovo vo viacerých smeroch.

Zaujímavý nápad je dobrý štart, nie vždy však stačí

Ako na tento rozbehnutý vlak naskočiť? V prvom rade potrebujete nápad na zaujímavú a originálnu hru. Čo sa za týmito relatívne vágnym a všeobecným vysvetlením skrýva? Na jednej strane to môže byť pár hodín jedného vývojára, ako to bolo v prípade Flappy Bird, fenoménu, ktorý zarábal denne desiatky tisíc dolárov.

Na strane druhej to môžu byť roky práce tímu so stovkami členov a rozpočtom v stovkách miliónov dolárov. Marián Fridrich z najväčšieho slovenského herného štúdia Pixel Federation hovorí, že: „Od vývoja až po uvedenie na trh do hry zvyčajne investujeme 200- až 500-tisíc eur. Ďalšie náklady pribudnú po jej spustení, teda kým začne hra zarábať investujeme do nej viac než milión eur.“

V podobných číslach sa pohybujú aj v Games Farm, ktorej predstaviteľ Peter Nagy povedal: „Vo všeobecnosti by sa asi dalo povedať, že vývoj hry môže stáť niekoľko tisíc, až niekoľko miliónov eur na Slovensku." Rudolf Staruch z EastWorks zasa dodáva, že najväčšie náklady sú na ľudí. „Ak chcete vytvoriť kvalitnú hru, potrebujete expertov na programovanie, grafiku, ale aj marketing.“

Financie zháňali aj na úkor efektivity

Zabehnuté spoločnosti na Slovensku svoje prvotné projekty financovali ako z vlastných zdrojov, tak z grantov, či od súkromných investorov. Bežným postupom bolo tiež zarábať peniaze vedľajšími projektami, čo však nebolo veľmi efektívne. Aktuálna situácia pre začínajúcich vývojárov len pomaly mení k lepšiemu.

„Herné štúdia sa môžu zapojiť do programu pre začínajúcich podnikateľov. Ideálne, ak majú už aspoň prototyp alebo MVP s prieskumom,“ vysvetľuje Rastislav Blažej zo Slovenskej sporiteľne. „Máme niekoľko klientov, ktorí využívajú bankové financovanie. Zopár ich je dokonca s viac ako miliónovým obratom,“ dodal Blažej.

Nájsť hotového zamestnanca je takmer nemožné

Ak by ste sa do vôd vývoja videohier chceli na Slovensku pustiť, je možné, že financie pre vás budú až druhoradý problém. Hotových ľudí je podľa Mariána Fridricha takmer nemožné nájsť. „Zvyčajne platí, že musíte vedieť odhaliť talent a potom si ho vychovať,“ vysvetľuje.

Možno prekvapením je nedostatok ľudí pre herný marketing. „Najhoršie je na tom oblasť PR a marketingu. Ľudia z tejto oblasti na Slovensku prakticky neexistujú,“ opisuje situáciu Rudolf Staruch.

Peter Nagy situáciu vníma o niečo pozitívnejšie: „Našťastie, v dôsledku viacerých aktivít SGDA, Fondu na podporu umenia a spoločností stojacich za herným vývojom na Slovensku sa pomaly situácia začína zlepšovať, ale ešte si to bude vyžadovať roky, kým sa ekosystém pre vývoj počítačových hier posunie a rozvinie.“ Spoločnosti však dnes ani nedúfajú, že by sa im podarilo obsadiť seniorskú pozíciu.

ilustračný záber: EastWorks – GrayZone

Musíte mať chuť učiť sa!

Všetci traja predstavitelia vývojárskych spoločností sa zhodujú, že požiadavky na zamestnancov sa menia podľa obsadzovanej pozície, no rozhodne by mali mať aktívnu angličtinu, chuť učiť sa, nakoľko segment vývoja videohier sa neustále vyvíja, a mali by mať aj dávku talentu. Ak aj nemajú vyštudovaný práve odbor, ktorý súvisí priamo s vývojom hier, nevadí to. „Naši zamestnanci často študovali úplne iné odbory, než v akých teraz pracujú. Napríklad strojárstvo alebo právo,“ prezradil Marián Fridrich z Pixel Federation.

Platy rastú senioritou, nechýbajú befenity

Lákadlom pre talentovaných ľudí by mohlo byť zaujímavé finančné ohodnotenie. Rudolf Staruch z EastWorks bez okolkov povedal, že vývoj hier je platovo veľmi podobný iným IT odvetviam. „Priemerný plat slovenského vývojára sa pohybuje od 10 do 25 eur za hodinu, záleží či ide o juniora alebo seniora.“

V Pixel Federation si zas každé 2 až 3 roky nechávajú spraviť platový prieskum, aby ohodnotenie svojich zamestnancov vedeli porovnať v rámci odvetvia. Marián Fridrich priznáva, že nie každý jeden zamestnanec je s platom spokojný. „Diskutujeme na individuálnej úrovni,“ vysvetlil.

„Čo sa týka priemerného platu tak nerád by som zovšeobecňoval, nakoľko veľmi závisí od seniority a pozície. Naviac každá spoločnosť ponúka rôzne benefity, ktoré sú ťažko ohodnotiteľné," povedal Peter Nagy z Games Farm.

Najžiadanejšie pracovné pozície v Slovenskom hernom priemysle

Slovak Game Developers Association zverejnila v rámci správy o stave herného priemyslu na Slovensku v roku 2019 tiež tabuľku najžiadanejších pracovných miest v tomto odvetví. Toto je TOP5 najžiadanejších z nich:  

  1. Programátor
  2. Herný dizajnér
  3. Všetky marketérske a obchodné pozície
  4. Grafický dizajnér a 3D dizajnéri
  5. 3D animátori a animátori

ilustračný záber: Games Farm – Shadows: Awakening

Budúcnosť vo svete je jasná, na Slovensku už menej

Herný priemysel má pred sebou veľkú budúcnosť. Už dnes vieme, že on-line v akejkoľvek podobe je pre hry nevyhnutný. Dôležitý bude spôsob akým sa hráči, ale aj diváci, do virtuálneho sveta dostanú. Nie je tajomstvom, že sa obrovský význam pripisuje virtuálnej a rozšírenej realite. Tie, ako krok do budúcna, prijalo až 48 % veľký svetových herných štúdií a už dnes venujú pozornosť vývoju hier pre túto platformu.

Jedna z najúspešnejších hier pre virtuálnu realitu súčasnosti, Beat Saber, je z dielne slovenského vývojárskeho tímu, ktorý však aktuálne sídli v Prahe. Hier pre VR/AR je zo slovenskej produkcie je viacero. Jedna z prvých, CoLaB, je z roku 2016 a stojí za ňou Pixel Federation. „Kvalitatívne dostávala výborné hodnotenia. Veľkosť požívateľského trhu však zďaleka nedosahovala a ani dnes nedosahuje také parametre, aby sa na takýchto hrách dalo stabilne zarábať. Preto sme od produkcie AR/VR upustili. Vrátiť sa k CoLaB plánujeme len v prípade, že by sa výrazne zväčšil objem trhu,“ povedal Marián Fridrich. Súhlasí aj Peter Nagy z Games Farm, podľa ktorého je segment VR/ AR na Slovensku komerčne marginalizovaný.

Creative Pro

Slovák, ktorý sa dostal medzi svetovú špičku v e-športe

Z hrania počítačových hier je dnes svetový fenomén, v ktorom sa točia obrovské peniaze. Do najvyššej ligy e-športu sa prebojoval aj Slovák Matúš „Neon“ Jakubčík, ktorý nám prezradil detaily o tomto rýchlo rastúcom svete. Prečítajte si viac v rozhovore.

ilustračný záber: Pixel Federation – Diggy's Adventure

AR versus VR

Rozšírená a virtuálna realita sa často ľudom zlieva do jednej technológie, aj napriek tomu, že ide o dve odlišné riešenia. Aké sú teda medzi nimi rozdiely?

Rozšírená realita (AR) je technológia, ktorá do reálneho sveta premieta virtuálne informácie. Dnes sa na virtuálnu realitu najčastejšie využívajú smartfóny a tablety, ktoré pomocou fotoaparátu snímajú okolie a doplnia ho o  informáciu. Fenomén Pokemon GO využil AR doslova perfektne. Hráči chodili po reálnom svete, prostredie sledovali cez smartfón a mohli chytať virtuálne príšerky. Využitie môže byť tiež umiestnením virtuálneho nábytku do skutočnej miestnosti, keď sa rozhodujete, ktoré stoličky kúpiť.

Virtuálna realita (VR) je náročnejšia na technológiu, pretože vás doslova prenesie do iného sveta. Dnes známe riešenia, ako je HTC Vive alebo Oculus Rift sú pomerne robustné okuliare, ktoré keď sú vypnuté, vás absolútne odizolujú od okolitého sveta. Máte pocit, ako by ste mali na očiach čiernu pásku. Keď okuliare spustíte, ocitnete sa v umelo vytvorenom svete.  

Dočkáme sa kvalitnejších titulov a nárastu odvetvia

Slovensko teda na naplnenie svetovej budúcnosti videohier musí ešte dozrieť. Čo však trendy, ktoré náš trh určite neminú? „Pre slovenských vývojárov je podľa mňa dôležité pochopiť, že sa tu asi reálne nikto nestane trhovým lídrom, čiže treba pozorne sledovať trendy vývoja a flexibilne na ne reagovať,“ povedal Marián Fridrich a upozornil, že v prípade mobilného trhu s hrami trendy nedokáže odhadnúť zrejme nikto na svete. Načrtol tiež, že v spoločnosti pracujú na riešení, ktoré by trendy mohlo predpovedať.

Peter Nagy naopak vidí slovenské trendy jasnejšie. Podľa jeho slov je to posun ku kvalitnejším titulom, čo znamená vyššie rozpočty a väčšie a skúsenejšie tímy. S tým súvisí prílev zahraničných investorov na Slovensko, ktorý sa už deje, a nárast vzdelania na základných a stredných školách. „Treba si uvedomiť, že herný priemysel je prakticky 100 % exportérom a ako sa ukázalo aj značne rezistentným na krízy. Malo by byť aj v záujme štátu, aby podporil tento segment," uzavrel. 

Pokračujte v čítaní