Slovenská firma mení budúcnosť elektromobility

Silicon Valley môže vzniknúť aj na Slovensku, myslí si Marián Boček, zakladateľ projektu InoBat Auto, ktorý sa venuje výrobe, výskumu a vývoju batérií do elektromobilov. Podľa jeho slov máme na to, aby sme sa stali mekkou inovácií a digitálnej ekonomiky. Na jednej strane vyzdvihuje kapacity našich odborníkov, na strane druhej dobré priemyselné zázemie. Svetlú budúcnosť vidí práve vďaka spájaniu týchto svetov.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo sa rozhodol po rokoch v zahraničí vrátiť späť na Slovensko,
  • kde vidí náš najväčší potenciál a kde, naopak, rezervy,
  • či máme dostatok odborníkov,
  • čo by poradil podnikateľom, ktorí sa snažia naštartovať kariéru,
  • ako sa mu podarilo riadiť biznis počas karantény,
  • kde sám čerpá silu a nové vízie.

Čo viedlo vaše kroky späť na Slovensko? 

Myšlienku založiť IPM som mal už naozaj dlho, ale čakal som na správny moment, kedy sa vrátiť. Tá chvíľa nastala, keď sa mi narodila dcérka. Vtedy som v podstate ukončil pôsobenie v Paríži, kde som manažoval nadnárodný fond, ktorý spravoval európske, talianske a francúzske peniaze a peniaze investičnej banky. Tento fond sa úspešne preinvestoval, teda minul svoj kapitál na významné infraštruktúrne projekty. A vtedy som si povedal, že keď som zvládol manažovať fond, ktorý investoval počas Arabskej jari do krajín na Blízkom východe a vytváral hodnotu pre francúzske a talianske ekonomiky, tak prečo nespraviť niečo inovatívne aj na Slovensku. Vďaka tomu, že som sa vrátil, som mohol spojiť know-how a prístup k investorom s mozgami, ktoré tu sú a ktoré potrebujú kapitál, aby mohli rásť.

Marián Boček, Inobat Auto

Má bohaté pracovné skúsenosti v oblasti bankovníctva a investovania z celého sveta. Začínal v Lehman Brothers v New Yorku. V zahraničí stál pri množstve zaujímavých projektov: spolupodieľal sa na prvom veternom parku v Jordánsku a elektrárňach v Pakistane a v čilskej púšti Atacama. Po návrate na Slovensko založil investičnú skupinu IPM, ktorá má v portfóliu množstvo ambicióznych a úspešných projektov. V roku 2019 založil batériovú spoločnosť InoBat, ktorej vetva zameraná na elektromobilitu – InoBat Auto – plánuje vyrábať batérie už budúci rok.

Radoslav Danilák z firmy Tachyum, ktorá je taktiež súčasťou portfólia IPM, hovorí, že Slovensko má šancu stať sa Silicon Valley Európy. Vidíte to podobne?

Pozrime sa na veľkosť Slovenska. Napríklad Švajčiarsko je menšie a stalo sa mekkou bankového priemyslu. Prečo by Slovensko nemohlo byť mekkou inovácií a modernej zelenej a digitálnej ekonomiky? Tú sa momentálne Európska komisia snaží implementovať aj v podobe EU Green Deal, ktorý bol nedávno schválený s kapitálom 1,8 bilióna.

Určite je tu veľký potenciál. Slovensko má neskutočné talenty, ktoré žijú jednak tu, no veľa z nich je aj v zahraničí, ale stále sú srdcom spojení s krajinu. Chcú sa vrátiť alebo spolupracovať so Slovenskom. V podstate celý IPM tím je postavený z takýchto navrátilcov, ktorí študovali alebo robili v zahraničí, a chceli sa vrátiť a dať Slovensko na mapu sveta.

Sú tu napríklad projekty ako Tachyum pod vedením Rada Daniláka. On je príkladom slovenského génia, ktorý žil niekoľko dekád „v exile“ v Silicon Valley a stal sa naozaj špičkovým expertom v oblasti polovodičov. Sme veľmi radi, že pochopil, že aj Slovensko je cestou a spojil ho so svojou firmou. Práve Tachyum potvrdzuje, že je tu príležitosť, ako spojiť mozog a srdce, spojiť Silicon Valley s Danube Valley, resp. so Slovenskom. Myslím si, že Tachyum je príkladom, že na Slovensku môže vzniknúť firma, ktorá má šancu byť slávnou digitálnou veľmocou.

Creative Pro

InoBat Auto

Zameriava sa na zelenú elektromobilitu. Hlavnú pozornosť venuje inováciám auto batérií, ktoré by chceli vyrábať na mieru pre výrobcov áut. Na vzniku batérie pracujú vo výskumno-vývojom centre vo Voderadoch. Kľúčovým aspektom činnosti je prepojenie vedy s priemyslom. Tím spoločnosti sa opiera o množstvo slovenských a zahraničných odborníkov.

Kde vidíte najväčší potenciál Slovenska, čo sa týka podnikania a inovácií?

Podľa mňa EU Green Deal nemohol lepšie nahrať Slovensku, čo sa týka vízie budúcnosti a digitálnej infraštruktúry, smart energy a takisto elektromobility, a teda budovania reťazca okolo novej vetvy automobilového priemyslu.

Práve v tom je obrovský potenciál krajiny, pretože máme silnú industriálnu a infraštruktúrnu bázu. Sme v podstate jednotkou vo výrobe automobilov na svete, čo nás aj Čechov predurčuje k tomu, aby sme aj poskytli inovatívne riešenie budúcnosti transportu a automobilového priemyslu. Zelené technológie, zelená infraštruktúra, zelená energia, prepojenie s top technologickými inováciami, tam všade je náš potenciál.

V automobilovom priemysle je veľký posun od spaľovacích motorov a začína sa riešiť vo veľkej miere elektromobilita a alternatívne pohony. Nebojíte sa, že by Slovensku v tomto smere ušiel vlak?

Myslím, že sme na správnej ceste a  InoBat je naozaj projektom európskeho záujmu. A to najmä z  hľadiska, že sa rieši problém technologickej suverenity Európy, ktorá ma veľkú závislosť od čínskych dodávateľov batérií. Tie sú najväčším komponentom elektromobilov. Je to vlastne ich srdce, takže si myslím, že ideme správnym smerom. Fakt, že sa zoskupili hráči ako Matador, ČEZ, veľké industriálne koncerny a vstúpil do toho aj verejný sektor, či je to slovenská alebo česká vláda, potvrdzuje, že existuje veľká spoločná vôľa, aby sme technologickú krivku automobilového priemyslu posunuli.  

Kde naopak vnímate naše najväčšie rezervy?

Dôležité je aj mentálne nastavenie. Slovenská spoločnosť žije vo vzorcoch minulosti, keď nám bolo stále vštepované, čo všetko sa nedá a čo je nemožné. Že sme malý národ, ktorý by sa mal držať pri zemi a nemal mať veľké ambície. Podľa môjho názoru sa to mení vďaka generácii, ktorá doštudovala v zahraničí a vracia sa späť na Slovensko, podobne ako Rado Dalinák. Vidíme veľké zmeny spôsobu myslenia ľudí, z cynikov prechádzame na tých, čo si dovolia snívať, čo je dôležité. A je to naozaj veľmi podporované návratom top ľudí zo zahraničia, z čoho sa veľmi teším.

Na druhej strane vidím rezervy aj v niektorých právnych normách, napríklad nastavenia daní, ktoré sťažujú život najmä startupovým firmám. Tie v počiatočných fázach investujú kapitál, no tržby prichádzajú až neskôr, čo vytvára problémy napríklad pri nadmerných odpočtoch DPH.

InoBat je firmou silne orientovanou na výskum. Využívate domácich expertov?

Určite áno. InoBat je zaujímavé partnerstvo amerického a slovenského sveta. Spájame vedu s priemyslom. Na výskume a vývoji spolupracujeme s akademickou obcou, napríklad s Technickou univerzitou v Košiciach, Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika alebo s výskumno-vývojovým centrom Promatech. Tiež s vedcami ako Maroš Halama alebo Andrea Fedorková. Snažíme sa vytvoriť konzorcium nielen industriálnych partnerov, ale aj ľudského elementu, kde prichádza k spojeniu najväčších mozgov zo sveta, ktoré InoBat má, s najväčším mozgami zo Slovenska.

Ďalším príkladom je aj nedávno spustený biznis s ventilátormi s IPM Chirana. S docentom Törökom sme boli schopní vytvoriť projekt, ktorý umožňuje zobrať slovenskú technológiu zo Starej Turej a spraviť reverzný technologický transfer do Ameriky. V budúcnosti budeme vyrábať niekoľko sto kusov práve v USA. Zatiaľ sa u nás nestalo, aby si slovenská technologická firma spravila z Ameriky výrobnú linku.

Ako vnímate úroveň Slovenska z pohľadu výskumu v súkromnom sektore? Uvedomujú si výskumníci biznisový potenciál svojich nápadov?

Historicky tu bola separácia akademického sveta a priemyslu. Boli to v podstate dve oddelené odvetvia, ktoré si išli vlastnou cestou. Avšak pozorujeme, že za posledné roky prišlo k zaujímavému prepojeniu. Industriálny svet si uvedomil, že ak chcú zostať konkurencieschopní, musia investovať do inovácií. Vidíme to na prípade firiem v petrochemickom priemysle, či je to MOL, Slovnaft alebo veľké energetické koncerny ako ČEZ, ktoré neustále investujú do inovácií. Majú dokonca vlastné fondy na podporu inovatívnych riešení.

V projekte InoBat vidíme jasný príklad, ako sa myšlienka pokrokovej chémie premieňa na reálne batériové články, ktoré sa budú čoskoro vyrábať na Slovensku a budú sa predávať prémiovej automobilke.

Môže to mať aj efekt snehovej gule? Myslíte si, že teraz vzniknú prvé inovatívne spoločnosti, ktoré kombinujú výskum a vývoj, čo dodá sebavedomie aj ďalším?

Určite. Najmä v momente, keď mladí slovenskí vedci uvidia, že myšlienka z laboratória sa dá pretaviť do jedinečného projektu, ktorý má aj podporu zahraničných a lokálnych investorov, a zrazu z nej vznikne produkt, ktorý sa predáva v Európe. To môže zmeniť obraz Slovenska, ukázať, že aj my môžeme byť pokrokovou a inovatívnou veľmocou budúcnosti, čo následne pritiahne ešte väčší počet ľudí. Mobilizačný efekt je obrovský, keď je tam aj reálna skúsenosť, know-how a príbehy s úspešným koncom.

Akú úlohu zohrávajú pri podpore inovatívnych projektov banky? Dokážu poskytnúť dostatočný priestor pre inovatívne biznisy a odhadnúť potenciál?

Pre banky je veľmi ťažké uchopiť startupový priemysel, pretože sú to práve banky, ktoré majú regulovaný kapitál, a tak sa musia správať konzervatívne. Startupy sú rizikové investície, je to rizikový kapitál. Banky teda ako investorov v našom startupovom priemysle nevidíme. Ten priestor je skôr v momente, keď projekt ide už do nejakej infraštruktúrnej fázy, do výroby a už sú tam reálne aktíva.  

Samozrejme, boli by sme radi, keby banky vedeli vyčleniť väčšiu časť kapitálu do alternatívnych investícií v rámci diverzifikácie, ale akceptujeme, že ich spôsob podnikania je vysoko regulovaný, a preto staviame na iných možnostiach.

Čo by ste z pohľadu investora odporučili slovenským podnikateľom, ktorí sa snažia prinášať inovatívne riešenia?

Odporúčal by som im byť trpezlivý, odhodlaný a robiť všetko podľa svojej vízie budúcnosti. Hlavne nežiť v spomienkach na minulosť, lebo veľa podnikateľov, a to nielen na Slovensku, má tendenciu vytvárať si zbytočné vzorce podľa minulosti, podľa vecí, ktoré im nevyšli, alebo sklamaní, ktoré sa im udiali. Startup treba brať ako novú individuálnu myšlienku, novú realitu, ktorej dáte férovú šancu bez nejakých predsudkov.

InoBat je príkladom nastavenia, pri ktorom sme si povedali, že ideme vytvoriť priekopnícky projekt, dali sme si víziu a realizujeme ju. Zatiaľ úspešne.

Stretávate sa s týmto mentálnym nastavením aj mimo skupiny IPM, či už u iných investorov, alebo u iných podnikateľov?

Určite je medzi nami veľa ľudí, ktorí sa pozerajú na svet vizionársky. A potom sú tu aj tradiční konzervatívni investori. Takí, ako hovoria Česi, ktorí majú radi prístup „cihla k cihle“. Zhromažďujú reálne aktíva, čo je fascinujúci biznis sám o sebe, ale niekedy nie až tak úplne intelektuálne stimulujúci. Neposkytuje až takú možnosť cesty na vrchol ako niektoré inovatívne myšlienky, ktoré riešia spoločenské problémy a na ktoré sú pripravené veľké zdroje a veľké trhy.

Bez toho, aby som súdil našich investorov alebo podnikateľov, si myslím, že na Slovensku ešte treba čas, aby sme dozreli do alternatívnych inovatívnych investícií. Rovnako treba ukázať príklady ľudí, ktorí sa stali milionármi vďaka tomu, že dali prvých 10- či 20- tisíc do startupov v úvodnej fáze.

Pokiaľ som študentom na Slovensku a chcem prispieť k rozvoju spoločnosti, aký by ste mi odporučili mindset, myšlienky alebo návyky, ktoré by som si mal osvojiť? 

Človek je úspešný, keď má nejakú vášeň a tú naplno rozvíja. Odporúčam ľuďom, aby sa snažili sformulovať svoje veľké myšlienky a sny.

Ale myslím si, že konečne na Slovensku prichádza nová éra. Aj vďaka korone ľudia zažili obrovský šok a zrazu zostali otvorení novým myšlienkam, novému prístupu k práci. Začali pracovať vo virtuálnom svete, kde je veľký prístup ku kapitálu.

Dôležité teda je nastaviť si víziu budúcnosti, mať správnu kombináciu fyzického a duševného zdravia, pozitívny prístup, byť otvorený novým veciam, neustále sa vzdelávať, byť aktívny, tvorivý a hlavne sa nebáť.

Myslíte si, že práve vďaka pandémii ľudia zistili, že vedia objavovať svet a nové myšlienky bez toho, aby vôbec vyšli z domu?

Určite. Domov umožňuje návrat základných princípov, byť s rodinou, ísť do prírody, byť v takom tom svojom vnútornom svete. V tom bola pandémia naozaj prínosom. Umožnila vznik mnohých nových myšlienok.

Ja osobne som celú transakciu InoBatu s ČEZom robil cez Zoom. Korona ma učí byť efektívnym, eliminovať veci, ktoré tam nemusia byť.

Myslíte si, že nastupujúca kríza dáva šancu podnikateľom, aby naštartovali svoj biznis „zelenšie”?

Samozrejme, myslím si, že nás to učí balansu a rešpektu voči prírode. Uvedomujem si, že každý krok, ktorý podnikneme, má nejaké prirodzené následky. Korona alebo klimatické zmeny nám ukazujú, že sme v minulosti tento aspekt ignorovali. Boli sme veľmi sebestrední aj v biznise, sústredení na ego. A myslím si, že teraz sa to musí otočiť, inak príde ešte väčší problém.  

Ako súčasná pandémia ovplyvnila InoBat? 

Povedal by som, že čo sa týka vývoja, nemala na nás vplyv. A ako som spomínal, z hľadiska efektivity sme boli dokonca rýchlejší. Rokovania s investormi sme robili virtuálne, čo prinieslo veľa inovatívnych riešení aj pri auditoch a hĺbkových previerkach. Napríklad do nášho industriálneho parku Voderady sme poslali drony, aby investori mohli aj napriek lockdownu vidieť zariadenie a priemyselnú halu. Ušetrili sme obrovské množstvo času a peňazí na letenky a hotely. A dohodu sme spravili aj tak. To nám ukazuje, že veci sa dajú robiť rýchlejšie.

Korona nás teda neovplyvnila, mali sme stále cieľ, aby sme vyrábali prvé batériové články už koncom budúceho roka. A podarilo sa nám aj napriek lockdownu najať vedcov a zamestnancov svetového kalibru, s ktorými v podstate fungujeme virtuálne. Máme špičkových ľudí, ktorí sídlia v Kalifornii a nemôžu sa odtiaľ dostať na Slovensko, ale cez Zoom a cez Microsoft Teams sme sa naučili budovať firmu, ako keby tu boli denne.

Výrobcovia automobilov vďaka vám získajú batérie podľa vlastných špecifikácií. Ako  to zmení budúcnosť mobility a aký efekt budú mať tieto zmeny pre spotrebiteľa? 

Smerujeme k tomu, aby výrobcovia elektromobilov neboli závislí od súčasných dodávateľov z Číny a Kórey, ktorí ponúkajú batérie s fixnými špecifikáciami. Zameriavame sa skôr na to, že automobilka vie prísť za nami a presne si určiť, aká má byť batéria pre nové modely. Tým pádom sme v podstate na začiatku vytvárania tých modelov a sme súčasťou budovania nových elektrických áut.

Vznikne tak partnerský vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, ktorý je úplne na druhej strane spektra v porovnaní so súčasným modelom, keď sú výrobcovia automobilov dosť frustrovaní z toho, že veľakrát musia nadizajnovať auto okolo batérie, ktorá je na trhu. A ak dokážete napríklad zmeniť jej rozmer o pár milimetrov, tak viete naozaj zlepšiť energickú hustotu, tým pádom aj dojazd, výkon, prípadne aj cenu. V konečnom dôsledku vytvoríme lepší produkt pre spotrebiteľa.

Továreň vo Voderadoch bude kombinovať výrobu a výskum, pričom čerpá z inovácií Wildcat Discovery Technologies, ktorá pri vývoji a výrobe využíva výskumnú platformu HTP (High Throughput Platform ) v kombinácii s umelou inteligenciou. Vedeli by ste nám priblížiť, ako to bude vyzerať v praxi a čo to znamená pre InoBat a továreň vo Voderadoch?

Wildcat má 10-ročnú prax vo vývoji batérií alebo batériovej chémie. Podarilo sa im aj pomocou umelej inteligencie vytvoriť výkonný systém výskumu a vývoja. Partnerstvo s InoBat Auto je prepojením inovatívnych riešení a chémie s výrobou. Umožňuje vytvoriť produkt, ktorýje konkurencieschopný, má najlepšiu DNA a je prínosom pre spoločnosť. Teraz teda pracujeme na „splodení prvého potomka“, prvého batériového článku.

Kedy očakávate, že sa prvá batéria stane realitou?

Očakávam, že do konca roka budeme mať už plne certifikované batériové články, ktoré budeme ponúkať na testovanie automobilkám.

Pokračujte v čítaní